Vianočný koncert v Dome umenia v Piešťanoch

Reklama

 

 

 

 

 

Už niekoľko dní ba aj týždňov oznamovali po meste plagáty, že sa bude konať veľmi hodnotný Vianočný koncert s našou opernou hviezdou Miroslavom Dvorským. Kto sa poponáhľal, mohol si ešte v novembri zakúpiť vstupenku za 15 eur. Od 1. decembra si už záujemca musel priplatiť, a síce lístok ho už vyšiel na 19 eur. Ale podľa internetových informácií rovnaký koncert s rovnakým obsahom v Bratislave začiatkom decembra v Redute mal stáť 45 až 107 eur! Ale v Piešťanoch je kdekto sústavne s kadečím nespokojný, čo dopĺňa neustálym frflaním a kritizovaním.

Reklama

 

Keď som mojej známej oznámila, že nejdem v utorok 9.12.2014 večer do kostola, ako ona chodí pravidelne každý večer a že ja idem na koncert Miroslava Dvorského, ona na mňa: „Jaj, toľké peniaze, ja by som na to nedala. Mne stačí, keď si to zapnem v televízii.“ Mne nestačí. Ja viem, že niekto musí obracať každé euro v ruke, aj dôchodky sú nízke. No nemôžeme živiť iba telo, aj duša potrebuje svoju potravu. To si uvedomil aj pán Ing.Richard Kopún, ktorý má na starosti postihnutých zamestnancov vo svojej chránenej dielni. Jeho zamestnanci majú možno aj menší mesačný príjem, ako už spomínaná moja známa. No zamestnanci chránenej dielne boli na koncerte zadarmo. Pán Ing.Kopún im zaplatil vstupenky zo sociálneho fondu, lebo mnohí, čo sedeli v utorok v Dome umenia a prežívali čarovnú atmosféru krásnej hudby, by sa nikdy z vlastnej iniciatívy na takéto podujatie ani nedostali. Niektorí z finančných dôvodov, druhí preto, že nie sú priamo z Piešťan, alebo nemajú ani také vzdelanie, aby ich samých oslovil koncert vážnej hudby. Iniciatíva starostlivosti pána Ing.Kopúna o postihnutých zamestnancov v chránenej dielni je veľmi veľká a myslím, že ani samými zamestnancami nie vždy dosť docenená. Veď asi nikto z Piešťancov netuší, že členovia chránenej dielne nielen pracujú podľa svojich možností a schopností, ale že sám ich vedúci sa stará o ich kultúrny a spoločenský život. Zamestnanci mali možnosť najmenej dvakrát absolvovať zdarma nie lacný výlet loďou do Viedne z Bratislavy a späť. Každé Vianoce čaká zamestnancov slávnostný obed v prepychových priestoroch našich kúpeľov. O všetkom a ešte o iných podujatiach je možné sa presvedčiť na webovej stránke chránenej dielne.

A teraz k samotnému podujatiu. Kedysi ako žiaci sme chodievali na koncerty vážnej hudby, a tie sa volali: výchovné koncerty. Takto nás pedagógovia vychovávali, ako sa máme na na takých podujatiach kultúrne správať. Niečo podobné som prežívala aj teraz. To nie je televízor, ktorý si zapnem ešte aj s miskou arašidov a ľahnem si pohodlne na gauč a bavte ma! A celý deň sa venujem všetkému možnému. Predstavenie človek prežíva už pohľadom na plagát: pôjdem, nepôjdem, budem mať na to? Ale veď na takéto niečo sa nechodí denne, ani mesačne. Je to slávnosť, ako sa hovorí na výročité sviatky. Už aj kúpa vstupenky je udalosť, lebo som sa ocenila, že si niečo také slávnostné a nevšedné zaslúžim. No deň koncertu? Ten je už skoro od rána slávnostný. Ako sa prichystám, čo si zoberiem na seba, ako tam pôjdem. Potom sa človek stretne s mnohými známymi, čo sa už s nimi dávno nevidel. Je to také rodinné, keď človek žije celý život v jednom meste. Možnosť vymeniť si dojmy, zážitky o predstavení, jednoducho rozprávať sa s ľuďmi o umení, nielen večne o tom, čo bolo v televízii, čo pečieme na Vianoce, že sú zas vysoké ceny… O toto všetko je televízny a iba televízny divák ukrátený. A keď človeku život priniesol možnosti si aj vlastnými rukami „siahnuť“ na tú hudbu, lebo sám chodil aspoň do hudobnej školy, musel sa trápiť s husličkami, či klavírom, zakiaľ spolužiaci sa mohli venovať hocičomu a nie nudným cvičeniam na nástroji, tak takýto poslucháč vie prežiť koncert celým telom a hlavne dušou.

Reklama

 

 

 

Pán Dvorský splnil absolútne všetky očakávania, ako aj hosť večera-sopránistka Andrea Vizvári, či umenie Speváckeho zboru Lúčnice pod vedením zbormajsterky Eleny Matušovej. A predovšetkým sme si mohli vychutnať umenie a výkony Slovenského národného symfonického orchestra, ktorý dirigoval úžasný dirigent Martin Leginus. V prvej polovici sme sa mohli započúvať do skladieb zvučných mien skladateľov vážnej hudby, ako sú G. Rossini, G. Verdi. R. Leoncavallo, G. Donizetti, B. Smetana a A. Dvořák. Po prestávke zneli vianočné piesne, zbory a tradičné svetové a slovenské koledy, autormi ktorých boli L. Anderson, J.F. Wade, J.S. Bach/Ch. Gounod, A. Adam, C. Franck a W.A. Mozart.
Na záver vďaka neutíchajúcemu potlesku sme si vypočuli a aj spoločne ako v kostole, zaspievali Tichú noc. Účinkujúci umelci sa ešte trikrát museli vracať a pokloniť sa vďačnému a nadšenému publiku.
Odchádzali sme z Domu umenia ozaj so silnými dojmami, zážitkami a duševným obohatením z prekrásnej predvianočnej atmosféry. Prekvapením bolo, že tam nebol nikto z médií, ani z Televízie Karpaty, ani z Piešťanského týždňa, čo by si takýto koncert pozornosť našich médií bol určite zaslúžil.

Viera Špániková

REKLAMA

Reklama