Hokej: Piešťany vs. Zvolen pohľadom Rasťa Gavoru

Reklama

 

 

 

 

 

Myslím si, že takúto náladu pred dôležitým rozhodnutím o ďalšom osude piešťanského ŠHK si neželal nik z nás. Už túto stredu (18. 12. 2013), kedy je plánované zasadnutie výkonného výboru SZĽH môže padnúť verdikt o najbližšej budúcnosti našich. Či to však bude v stredu, alebo neskôr, rozhodnutie podľa už skôr zverejnených informácií musí padnúť do konca tohto kalendárneho roka.

V hokejových Piešťanoch však panuje zvláštne apatické ticho. Dostali sme sa do stavu, že mnohým je to vlastne „lauter“ jedno, ako to dopadne. Pri pomyslení na tvrdý a útočný hokej, aký sa v Ebel hrá sa niektorí len posmešne usmievajú, … taká je pravda. Či je to ticho pred búrkou, ktorá rozhodnutím príde, alebo sa tak, ako minulý rok vlastne nič nestane, uvidíme. Možno sa bude na našom štadióne budúcu sezónu rozprávať rakúsky. Maďar, či Slovinec bude chcieť meniť odznaky a popri tom sa vás spýta, kde by sa mohol v tomto malom a útulnom kúpeľnom meste okúpať. A my ich s úsmevom na tvári pošleme do neďalekej Galanty, či Uherského Brodu. A možno budeme zasa od Nitranov počúvať, že je nás zase na ich úroveň málo… A možno bude iné možno. Lebo istá je len smrť a dane priatelia.

Reklama

 

REKLAMA

Reklama

 

 

 

Je to veru apatické ticho. Ľudia hromžia na predvádzanú hru, vyhrážky nechuti chodiť na hokej od začiatku sezóny splnil každý 2,5 – tý priemerný divák. Nie je to ticho, ako keď sa vyberiete do hôr a užívate si ten božský pokoj a ticho a vaše zmysly sú tak našponované, že vám neunikne ani malý pohyb padajúceho listu. Nie je to pokoj, kde sa človek teší, že výstupom na Marhát sa dostanem nad tú nechutnú nízku oblačnosť a užijem si teplé lúče slnka. Je to obyčajná apatia. Ľudia nechcú na hokej doma, čo ešte chodiť von. Fan club ledva na zápase počuť, ani keby ste do tých „deciek“ a zopár dospelých pustili 380 V, ani to ich nerozoberie. Darmo sa hneváme, že sa nás ledva pozbiera 25… Človek má jednoducho právo byť nespokojný, ak to má logické dôvody. A tie sú dnes v tom, čo predvádzame v mnohých zápasoch na ľade viac ako badateľné.

Ťažko sa veru vstávalo po zápase nášmu prezidentovi z jeho miesta. Pevne verím, že nevstal preto, lebo sa len viac zamyslel nad tým, ako bude vyzerať jeho nová kuchyňa, resp. myslel nato, či si dať na večeru dva, či tri párky. No len reč tela zdá sa hovorí o inom. Jednak dostať gól sekundu pred koncom predĺženia je „nemilé“, druhá vec je tá, že to zamyslenie mohlo mať predsa len nejaké dočinenie s hokejom. Tu by sa dalo písať o nespočetných informáciách, lenže by sa zbytočne predbiehalo. Myslím, že po zasadnutí VV SZĽH budeme múdrejší.

Ťažko sa hrá a vyhráva vtedy, keď hrajú dva útoky. Prvý útok Melichárek, Saliji a Nemec je totálne mimo formu. Napriek tomu, stále a stále dostáva rovnakú možnosť. V obrane, v útoku. Málokto dnes rozumie tomu, prečo stále hrá táto trojica spolu. Faktom je, že my tomu nerozumieme a nemáme dôvod do toho „kecať“. My môžme nanajvýš povedať to obligátne a dosť často skloňované „Ja nie som na takýto hokej zvedavý“. Opakujem, 400 mínus oproti prvému zápasu s Banskou Bystricou.

Pozerateľných bolo prvých dvadsať minút. Rovnako chorobami zdecimované mužstvo Zvolena pôsobilo v prvej tretine dosť odovzdane. V 4. minúte po odrazenej strele Cuníka napriahol od modrej Buker ( Tomáš Bučka ) a piešťanský fanúšik si môže po prvý krát pohladiť svoje jačiace orgány… 1 – 0. V 7. minúte majú naši možnosť dvaja na jedného… , že Nemec, Saliji a Melichárek sú ako útok z formy, nemá význam na viac krát popisovať. V 13. minúte najaktívnejší z našich, Kubo Ručkay sám po prihrávke od Miša Peška pred bránou. Ťažký puk. Ťažký na spracovanie, nie ešte na streľbu, na ktorú v prehustenej obrane nie je čas. V 16. minúte čerstvý reprezentant Patrik Lušňák triafa backehendom do tyče a tým by sa dalo povedať, že v tomto zápase ofenzívne končíme.

Druhá tretina je z našej strany katastrofálna. Otázka času, kedy sa nejaká strela Zvolena ujme a bude vyrovnané. Koncom 26. minúty majú hostia prvú možnosť, kedy korčuľujú až traja na jedného nášho obrancu, ale dohoda o tom, kto si zapíše prvý bod za gól Zvolena v tomto zápase ešte nepadne. Reparát však áno. V 28. min. na obrannej modrej stratí puk Nemec. Zvolen v prečíslení o hráča, nadvihnutý puk na Chovana, odraz od tela, puk za čiarou. Rozhodca Konc ešte telefonicky overuje, či gól nebol dosiahnutý hodom do brány, logicky však po konzultácii píska vyrovnanie Zvolena…. 1 – 1. Až v 36. minúte naši. Kubo Ručkay prejde dokola cez pásmo, prihrávka pred bránu, kde osamotený Chylo zle triafa puk. Kostrbatá strela končí na brankárovi. Konkrétne na jeho betóne. Pripraveným patrí svet.

V poslednej časti hry ako tak pohrozí dvojica Peško, Holovič, ale nič viac. Nudný a nezáživný hokej prvoligovej úrovne ide do predĺženia, kde sa na konci môže hnevať koľko chceme na Konca, spravodlivé vylúčenie a spravodlivý trest v podobe gólu sekundu pred koncom… 1 – 2.

Ľudia sú nahnevaní. Nevieme si v presilovke ani tlak vytvoriť, nie ešte poriadne vystreliť. Naša útočná a pomalá hra začína a končí na šťastí a ume jednotlivca. V posledných zápasoch hráme systémom… Vedieme, nechajme ich dotiahnúť sa. Resp. prehrávame, poďme rýchlo niečo s výsledkom robiť. Hokej je hra gólov. Ľudia pri pohľade na priebežné výsledky iba ticho závidia. Skalica sedem, Žilina päť, aj keď bez bodu, Trenčín sedem a to mali byť dávno už hore značky, lebo im odišiel Petrovický, či Lintner. Kombinácie viaznu, niekedy dokonca ani neexistujú. Akokoľvek môže mať človek oči zaslepené srdciarstvom, každý vidí, že u nás nie je zďaleka všetko v takom poriadku, ako má v klube s chúťkami na kvalitnú európsku súťaž byť. Piešťany sú zase plné negativizmu zo správ o hokeji. Hromžíme. Lebo chceme vidieť hokej. Uvedomujeme si, že to vždy nejde tak, ako si všetci želáme. Ale keď niekedy človek vidí, ako niektorí mládenci dodržujú zásady životosprávy športovca, máme celkom problém len nečinne počúvať názory o tom, aká je len tá druhá sezóna o poznanie náročnejšia.

Vidíme sa 21.12. na prípravnom s reprezentačnou dvadsiatkou. :-)

Autor: Rasťo Gavora

Reklama