Hokej: Piešťanci po premrhaných šanciach prehrali doma so Skalicou 1:2

Reklama

 

 

 

 

Najpodstatnejšou udalosťou pozápasového diania nedeľného duelu ŠHK37 Piešťany proti Skalici je čerstvá informácia, o ktorej drvivá väčšina piešťanských fanúšikov ani netušila. Tomáš Tomek zostáva doma. Napriek tomu že ho môj telefonát vyrušil pri poobednom odpočinku odpoveď bola jasná, stručná a potešiteľná: „Nikam sa nechystám.“ Aby som vysvetlil. Po piešťanskom „zimáku“ včera pobehujúci Skaličania začali rozširovať zaručenú, pre Piešťancov nepríjemnú jóbovu zvesť. S istotou toho, že v Piešťanoch raz bude stáť najväčší stredoeurópsky akvapark, Tomáš odchádza na nové a atraktívnejšie pôsobisko. Túto informáciu sa dalo brať viac menej na pol ucha, ale keďže všetci dobre vieme, že náš Tomáš je rodený Skaličan, minimálne to bolo potrebné overiť. Nie, nič sa nedeje. Tomáš sa bude maximálne snažiť už v nasledujúcom zápase vo Zvolene, aby našim hráčom aj jeho pričinením vedenie po malom ultimáte v podobe nutnosti nazbierať dostatočný počet bodov, vrátilo plnohodnotnú odmenu so všetkým čo k tomu patrí.

[singlepic id=48925 w=560 h=375 float=center]Skalický fanúšik veľmi pozorne sleduje, ako sa Tomášovi u nás darí. Oni ho napriek jeho krátkemu pôsobeniu v zeleno-bielom drese budú samozrejme vždy brať za svojho. Keď sa s nimi bavíte, ich uznanlivé názory na Tomášov výkon vždy naberajú nádych superlatív, keď nie niekedy „hyperlatív“. Pozorne jeho počínanie sledujú a tešia sa z jeho úspechov. Je to určite jedna z vecí, prečo si piešťanský a skalický divák dobre rozumie. Žiadne nadávky, hrubosti, či iná klasika kultúry zo slovenských tribún.

Reklama

 

Keby to tak platilo aj o hráčoch. Rivalitu medzi hráčmi cítiť, počuť, vidieť. Zápasy so Skalicou budú pevne verím vždy plné diváckeho porozumenia a tak isto verím, že na ľade to bude vždy iskriť. V dobrom slova zmysle. Rovnako, ako pri poslednom zápase. Síce v 15. minúte veľmi málo chýbalo k tomu, aby bola z Mira Laža prvá slovenská okolo Zeme obiehajúca kométa. To všetko, keby ho Boris Valábik už so zhodenými rukavicami presne mierenou štartovacou rampou trafil medzi reflektory. O pol chlapa vyšší a pol chlapa ťažší. Napriek tomu bolo toto stretnutie férové. Kto Mira Laža pozná o trošku viac dobre vie, že on je viac herec, ako s prepáčením hlupák. Určite by sa s Borisom do ničoho nepúšťal. Miro jednoducho vie, ako správne rozpumpovať emócie na ľade, ako aj v hľadisku. Napriek tomu, že ho mnohí nemajú radi, je to jeden prešpekulovaný taktik. Líška s chvostom na opačnej strane a bez debaty aj dobrý hráč. Inak by nemohol včerajší duel rozhodnúť práve on. Nediskutuje zbytočne s publikom a na rozdiel od inej hviezdy v drese Skalice, vie po zápase podať ruku. Teraz rozhodol Lažo a ja verím, že v dôležitejšom zápase je na rade trebárs aj Tomáš, ktorý vychytá Skaličanov v náš prospech. Nebude to po prvý krát. Kto nezabudol na minulo ročné štvrťfinále, ten vie svoje.

Jedinou strelou, ktorá sa ujala z našej strany bola iba klasická „bartánusofka“, ktorú Marek Bartánus nepoužil po prvý krát. Len v drese s havranom na hrudi je to ako cez kopír asi tretí Marekov úspech. Podstata je jednoduchá. Rýchlo nakorčuľovať z ľavej strany, natlačiť sa pred brankára, ktorý zákonite musí urobiť pohyb. Pohyb, ktorý Marekovi ako skúsenému harcovníkovi jasne napovie kam s pukom. Veľká škoda, že si niečo obdobné Marek nenechal aj na dve zahodené trestné strieľania.

Reklama

 

[singlepic id=48936 w=560 h=375 float=center]

V 28. minúte spracoval vysoko letiaci puk od M. Mišuru, natlačil sa pred bezchybného Romančíka a po ľade zasunul…. 1 – 0. Prvý a posledný krát v tomto zápase. Hostia dvoma, dá sa to tak nazvať zlepenými gólmi zápas otočili v poslednej tretine. V 51 min. naši zabudli po pravej Tomášovej ruke Kuľhu, ktorý strelou medzi nohy prekonal dovtedy sto percentného Tomeka…. 1 – 1. O dve minúty sme nedokázali vyhodiť puk z pásma a nasledoval trest v podaní M. Laža, ktorý otočil tento zápas v prospech hostí… 1 – 2. Po tomto góle prišiel zákonite tlak našich, ktorí z času na čas pozabudli na zadné vrátka. Z čoho plynuli prečíslenia Skaličanov či už dvoch, dokonca až troch na jedného. V 58. min. pri našom záverečnom tlaku zabránila tretiemu gólu iba Bučkova duchaprítomnosť a správna orientácia na päť korunáčke, kedy Tomáš dokázal odpáliť puk do bezpečia. Minútu pred koncom po druhom nepremenenom trestnom strieľaní a následne osem sekúnd po vhadzovaní po teči pred bránou v podaní Valábika dopletáme smole dlhý vrkoč. Po štyroch víťazných zápasoch prehrávame 1 – 2.

Prehrali sme, ale výkonom hodným potlesku. Dá sa konštatovať, že vyhral šťastnejší. Vidíme sa v piatok na Zvolene priatelia.

Autor: Rasťo Gavora Foto: T. Hudcovič

Reklama