Šport
Futbalisti tímu River Plate spomínali
V sobotu 21. septembra sa uskutočnilo stretnutie bývalých hráčov Malej Piešťanskej futbalovej ligy (MPFL) pri príležitosti 1.výročia spomienky na Ivana Románka a 11. výročia spomienky na Dana Románka.
Na začiatku by som rád pripomenul zopár faktov z histórie klubu River Plate. Klub bol založený v roku 1980 päticou nadšencov futbalu z vtedajšieho Prednádražia (František Cuco Mayer, Milan Tretinár, Jozef Benko, Peter Molo a Pavol Uhrín). Prvých osem ročníkov odohral v II. MPFL, ktorá sa hrávala na Floreáte na ihrisku Maccabea. V roku 1988 prišlo k zmene v štruktúrach klubu. Na zápasy nás vtedy chodilo aj 15 hráčov, no hrať mohlo len 6 + brankár. Z tohto dôvodu sa mužstvo rozdelilo na River Plate I a River Plate II. V jednotke ostala prevažná časť zakladajúcich členov, ktorá odohrala zopár ročníkov II. MPFL až do svojho rozpadu.
Do dvojky Cuco Mayer a Ivan Beitl postupne zlanárili viacero hráčov, medzi ktorými boli hlavne chalani z Floreátu – Ivan a Dano Románkovci, Ludvíčko Kubán, Tónko Valovič, či Peter Mikuda.
River Plate II v ročníku 1988/89 skončil v II. MPFL na druhom mieste a hral neúspešnú baráž s Ajaxom o postup do I. MPFL. V ďalšom ročníku už II. MPFL suverénne vyhral a postúpil do I. MPFL, ktorá sa hrávala na Lide. Po zániku River Plate I mužstvo postupne nastupovalo pod názvom River Plate, Wiki River Plate a AG River Plate. Prvú ligu sa nám nikdy nepodarilo vyhrať, no v sezóne 1992/93 sme skončili na druhom mieste. O to viac sa nám darilo v pohárových zápasoch, keď sme trikrát vyhrali Piešťanský pohár, dvakrát sme v ňom skončili na treťom mieste. Okrem toho sme raz vyhrali zimný turnaj mestskej ligy v hádzanárskej nafukovačke a po jednom truimfe sme si pripísali aj v Oáza-cupe a Kazačok cupe.
Pri tohtoročnej stretávke, ktorá sa inak koná pravidelne každý rok koncom septembra, sme odohrali priateľský zápas, ktorý sa skončil zaslúženou remízou 2:2. Najlepším strelcom stretnutia bol najmladší hráč 7-ročný Teo Řepka. Jeho sestra Ella sa zase blysla premenenou penaltou v rozstrele po zápase. Góly deti darovali do nebíčka dedkovi Ivanovi a ujovi Danovi.
Po zápase sme sa presunuli k Dinovi, kde sme pri gulášiku a pivečku spomínali na všetko možné, čo sme zažili pri zápasoch mestskej ligy, ale aj po zápasoch pri pivových rozboroch duelov v Kruhovke, Kantíne, Srdiečku, Športhoteli, u Doda, či u Poľovníka. Naše vlasy postupne šedivejú, telo sa zaokruhľuje, ale spomienky zostávajú pevne zakorenené v našich hlavách.
Odpočívajte v pokoji Ivan a Dano Románkovci, ale aj Noro Kúdela, Miro Bubela a Jano Koleso Klečka, ktorí sa na nás pozerajú už len Riveráckeho neba.
František Mayer
