Blogy
Blog Filipa Kráľa: Pot a krv
„Všetko je možné, dosiahnuť nemožné trvá len o čosi dlhšie.“ – Dan Brown.
Slovenská ragby rodina sa rozrastá. Tvrdenie, za ktorým stojí množstvo námahy, odmietania a tvrdej práce. Kontakty – nemáme. Hráčov – nemáme. Zázemie – nemáme. Vybavenie – nemáme. Náhodné stretnutie troch základných pilierov Terryho, Charlieho a mňa bolo rozprávkové, ale pokračovanie bolo ďaleko za očakávaniami. Tŕnistá cesta bola a v podstate aj je tzv. skúškou odhodlania a viery v spoločnú vec.
Po magickom stretnutí s Terrym a Charliem som prebdel celú noc a rozmýšľal ako nakopnúť náš projekt. V každom prípade sme napredovali, avšak bolo veľmi náročné vzbudiť záujem. Naša malá „propaganda“ začala jednoduchými náborovými letákmi so strohými informáciami, ako sa k nám pripojiť. Letákové promo bolo založené na emailovej komunikácií a hlavne na iniciatíve prijímateľa tejto mediálnej správy, ale keďže ragby zatiaľ na Slovensku nie je až tak žiadaným a známym športom, odozva bola minimálna. Určite to zapríčinil aj fakt, že ľudia nerozumejú ragby a preto k tomuto charakter budujúcemu športu pristupujú s predsudkami. Na spätnú väzbu letákov sme sa nemohli spoliehať a museli sme prehodnotiť iný druh pritiahnutia nových členov. V tom čase do našej partie zavítal ďalší Terryho známy Angličan James – mladý lektor angličtiny, ktorý sa stretol s ragby v Španielsku. Francúz, Slovák a dvaja Angličania – pekná zmes. Čo poviete? Ako zo zlého vtipu. James svojou ideou „naverbovať“ kamarátov, čím by sme skôr boli tzv. funny hobby pre známych, zožal obrovské ovácie a čo je podstatnejšie fungovalo to. Dôležité bolo vytvoriť silnú familiárnu atmosféru, v ktorej by sa každý cítil dobre. A neskôr samozrejme začať s „masovým“ výberom hráčov.
22. november 2014 je dátum historicky prvého tréningu RUC Piešťany (Rugby Union Club). S nízkym počtom účastníkov, ale obrovským úsilím sme horko-ťažko dali dokopy 5 ľudí, plus jedného psa. V tom momente sme boli mimoriadne nadšení, ale vedeli sme, že ak sa chceme zdokonaľovať, potrebujeme minimálne 10 hráčov (aspoň na zápasy 7s). Každý návštevník a hráč dostal jasné pokyny. Do budúceho týždňa sa podeliť o tréningovú skúsenosť s kamarátmi a minimálne jedného priviesť na ten nasledujúci. Najaktívnejším v tomto smere bol Jakub – mladučký študent, ktorý sa postaral o väčšinu momentálnej skupiny do 18 rokov.
Začali sme trénovať i cez týždeň. Naša strohá základňa hráčov si vyčlenila vo svojom diári každý utorkový a štvrtkový podvečer pre našu aktivitu. Týždne plynuli. Bojovali sme s nízkymi počtami, ktoré obmedzovali tréningový proces, ale aj celkový rozvoj. Provizórne a amatérsky sme trénovali na betónovom parkovisku pred štadiónom PFK. Nikto o nás ani nezakopol. Takisto sme sa museli vysporiadať s úbytkom denného svetla v podvečerných hodinách. Demotivácia a frustrácia z chvíľkového neúspechu nás doslova pohltila. Mnoho z nás bolo nazlostených a túžilo po progrese. Jediný Terry bol absolútne pokojný a hlavne presvedčený o úspechu. Jednoducho veril svojej vízií o RUC Piešťany. V konečnom dôsledku jedine on mohol vidieť hráčske zlepšenie z pozície trénera. V jeden chladný podvečer sme dokonca boli nútení predčasne ukončiť tréning kvôli pretrvávajúcej kríze. V hlavách sa nám odohrával obrovský zmätok a sklamanie. Prechádzali sme si veľmi zlým obdobím a mysleli sme len na akúsi arbitráž, v ktorej sme sa rozhodovali, či pokračovať a vytrvať v úsilí alebo to proste vzdať a vykašlať sa na to.
Ešte v ten večer sme sa rozhodli zrušiť tréningy v týždni a zamerali sme sa „len“ na sobotné, resp. nedeľné dopoludnia, ktoré mali jednak vyššiu návštevnosť a za vynikajúcich svetelných podmienok aj potrebný drive a akciu, ktorá nás posúvala opäť o niečo bližšie k vytúženému cieľu. Keďže žijeme v dobe dokonalej prepojenosti sveta začali sme online kampaň prostredníctvom sociálnych sietí. Kombinácia jednoduchého online marketingu a prílev kamarátov stabilných hráčov nám zabezpečil veľmi progresívne rozširovanie kádra, z čoho máme všetci radosť.
V najťažších chvíľach sme ako rozhodcovia o svojom osude uspeli a uspejeme aj ako hráči ragby.
Ste zvedaví ako naše ragby dobrodružstvo pokračuje? V ďalšej časti si rozoberieme projekty a spolupráce, ktoré nás posúvajú ďalej… RUGBY ZDAR
Filip Kráľ, foto: RUC
Prečítajte si aj:
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
