Blog Filipa Kráľa: Pot a krv

Reklama

 

 

 

 

 

„Všetko je možné, dosiahnuť nemožné trvá len o čosi dlhšie.“ – Dan Brown. 

Slovenská ragby rodina sa rozrastá. Tvrdenie, za ktorým stojí množstvo námahy, odmietania a tvrdej práce. Kontakty – nemáme. Hráčov – nemáme. Zázemie – nemáme. Vybavenie – nemáme. Náhodné stretnutie troch základných pilierov Terryho, Charlieho a mňa bolo rozprávkové, ale pokračovanie bolo ďaleko za očakávaniami. Tŕnistá cesta bola a v podstate aj je tzv. skúškou odhodlania a viery v spoločnú vec.

Reklama

 

Po magickom stretnutí s Terrym a Charliem som prebdel celú noc a rozmýšľal ako nakopnúť náš projekt. V každom prípade sme napredovali, avšak bolo veľmi náročné vzbudiť záujem. Naša malá „propaganda“ začala jednoduchými náborovými letákmi so strohými informáciami, ako sa k nám pripojiť. Letákové promo bolo založené na emailovej komunikácií a hlavne na iniciatíve prijímateľa tejto mediálnej správy, ale keďže ragby zatiaľ na Slovensku nie je až tak žiadaným a známym športom, odozva bola minimálna. Určite to zapríčinil aj fakt, že ľudia nerozumejú ragby a preto k tomuto charakter budujúcemu športu pristupujú s predsudkami. Na spätnú väzbu letákov sme sa nemohli spoliehať a museli sme prehodnotiť iný druh pritiahnutia nových členov. V tom čase do našej partie zavítal ďalší Terryho známy Angličan James – mladý lektor angličtiny, ktorý sa stretol s ragby v Španielsku. Francúz, Slovák a dvaja Angličania – pekná zmes. Čo poviete? Ako zo zlého vtipu. James svojou ideou „naverbovať“ kamarátov, čím by sme skôr boli tzv. funny hobby pre známych, zožal obrovské ovácie a čo je podstatnejšie fungovalo to. Dôležité bolo vytvoriť silnú familiárnu atmosféru, v ktorej by sa každý cítil dobre. A neskôr samozrejme začať s „masovým“ výberom hráčov.

Reklama

 

 

 

22. november 2014 je dátum historicky prvého tréningu RUC Piešťany (Rugby Union Club). S nízkym počtom účastníkov, ale obrovským úsilím sme horko-ťažko dali dokopy 5 ľudí, plus jedného psa. V tom momente sme boli mimoriadne nadšení, ale vedeli sme, že ak sa chceme zdokonaľovať, potrebujeme minimálne 10 hráčov (aspoň na zápasy 7s). Každý návštevník a hráč dostal jasné pokyny. Do budúceho týždňa sa podeliť o tréningovú skúsenosť s kamarátmi a minimálne jedného priviesť na ten nasledujúci. Najaktívnejším v tomto smere bol Jakub – mladučký študent, ktorý sa postaral o väčšinu momentálnej skupiny do 18 rokov.

Začali sme trénovať i cez týždeň. Naša strohá základňa hráčov si vyčlenila vo svojom diári každý utorkový a štvrtkový podvečer pre našu aktivitu. Týždne plynuli. Bojovali sme s nízkymi počtami, ktoré obmedzovali tréningový proces, ale aj celkový rozvoj. Provizórne a amatérsky sme trénovali na betónovom parkovisku pred štadiónom PFK. Nikto o nás ani nezakopol. Takisto sme sa museli vysporiadať s úbytkom denného svetla v podvečerných hodinách. Demotivácia a frustrácia z chvíľkového neúspechu nás doslova pohltila. Mnoho z nás bolo nazlostených a túžilo po progrese. Jediný Terry bol absolútne pokojný a hlavne presvedčený o úspechu. Jednoducho veril svojej vízií o RUC Piešťany. V konečnom dôsledku jedine on mohol vidieť hráčske zlepšenie z pozície trénera. V jeden chladný podvečer sme dokonca boli nútení predčasne ukončiť tréning kvôli pretrvávajúcej kríze. V hlavách sa nám odohrával obrovský zmätok a sklamanie. Prechádzali sme si veľmi zlým obdobím a mysleli sme len na akúsi arbitráž, v ktorej sme sa rozhodovali, či pokračovať a vytrvať v úsilí alebo to proste vzdať a vykašlať sa na to.

Ešte v ten večer sme sa rozhodli zrušiť tréningy v týždni a zamerali sme sa „len“ na sobotné, resp. nedeľné dopoludnia, ktoré mali jednak vyššiu návštevnosť a za vynikajúcich svetelných podmienok aj potrebný drive a akciu, ktorá nás posúvala opäť o niečo bližšie k vytúženému cieľu. Keďže žijeme v dobe dokonalej prepojenosti sveta začali sme online kampaň prostredníctvom sociálnych sietí. Kombinácia jednoduchého online marketingu a prílev kamarátov stabilných hráčov nám zabezpečil veľmi progresívne rozširovanie kádra, z čoho máme všetci radosť.

V najťažších chvíľach sme ako rozhodcovia o svojom osude uspeli a uspejeme aj ako hráči ragby.

Ste zvedaví ako naše ragby dobrodružstvo pokračuje? V ďalšej časti si rozoberieme projekty a spolupráce, ktoré nás posúvajú ďalej… RUGBY ZDAR

Filip Kráľ, foto: RUC

Prečítajte si aj:

Piešťany – Mesto (ragby) snov

Reklama