Otvorené dáta ukazujú, ako mestá a ďalšie úrady hospodária

Reklama

 

 

 

 

 

Otvorený a zjednodušený prístup ku všetkým informáciám úradov či organizácií pod verejnou správou sa stáva realitou – nebude treba žiadať o informáciu, alebo sa zložito preklikávať stránkami, textami, uzneseniami. Zisťovať, s kým úrad uzavrel zmluvu o predaji majetku, koľko stála nová web stránka, kamera, či počítač. A z grafu je vidieť, ako mesto, štát či ich organizácie hospodária, do akej oblasti ide najviac eur a prečo… Nestojí peniaze, investíciou je čas a ochota úradníkov, aj to je OpenData systém. 

Ide o technológiu, ktorá je otvorená a používaná vo svete, no na Slovensku jej možnosti ešte dosť dobre nevyužívame. Propagátorom OpenData v regióne je špecialista na informatiku a finančné systémy Tomáš Polák z Červeníka. Dokonca vo svojom voľnom čase chodí po úradoch a predstavuje možnosti technológie a jej aplikácií. S akou odozvou sa stretáva? „Tí, ktorí chcú byť otvorení, to vítajú, iní zahmlievajú, vyhovárajú sa,“ hovorí.  A prečo je použitie zdarma? „Svetové firmy alebo ľudia, ktorí podobné technológie vymýšľajú, už zistili, že keď ju nechajú otvorenú, ona sa šíri a prinesie im tisíce motivovaných ľudí, ktorí aplikáciu znovu otvárajú, zlepšujú, doplňujú a výhody z toho majú nakoniec všetci,“ vysvetľuje. Ako sa ale hovorí, nič nie úplne zadarmo. „Chce to trochu času, pretože dáta, ktoré majú obce v nejakých excelovských tabuľkách alebo inej elektronickej podobe musia dať do podoby otvoreného formátu, teda csv súboru (coma separated value). Tie potom dokáže systém „prečítať“ a spracovať.“ Doklady, ktoré v elektronickej podobe nemajú, zasa musia do počítača nahrať. Ak sa pre Open Data úrad rozhodne, môže dáta zverejňovať aj postupne. „Povie si, čo chce zverejniť a podľa toho mu odporučíme aplikáciu,“ hovorí Tomáš Polák.

Reklama

 

Jednou z odporúčaných aplikácií je napríklad OpenSpending, z ktorej sa občania dozvedia, ako úrad hospodári, na akú oblasť vynakladá najviac peňazí a ak sú tam naozaj nahraté všetky relevantné dáta, preklikáte sa až na prvotný zdroj – faktúru či objednávku. V aplikácii nájdete zo Slovenska 32 subjektov a pri zadaní vizualizácie ich uvidíte aj v grafickom vyjadrení. Rozpočet 2010 – 2012 tu majú aj Piešťany, avšak bez uvedenia detailov a zdrojov.

Reklama

 

 

 

REKLAMA

K zakladateľom voľnej občianskej iniciatívy OpenData.sk, ktorý podporuje využitie dát verejnej správy pri verejnej kontrole moci, patrí programátor Peter Hanečák.  Myšlienka uviesť otvorené dáta do praxe na Slovensku vďaka nemu nadchla aj Tomáša a v súčasnosti na jej šírení spolupracujú. Ako šírenie podobných dát a ich využitie v praxi funguje, vysvetľuje na príklade hlavného mesta Rakúska. „Napríklad Viedeň urobila zoznam verejných záchodov v meste. Prišli šikovní chalani, vyvinuli mobilnú aplikáciu s týmito dátami, prepojili ich cez google mapu s geografickou polohou v meste a dnes je táto aplikácia jednou z najpoužívanejších.“  Mesto nemuselo najímať programátorov, oni si zarobili sami, verejné záchody boli niekoľkonásobne viac využívané a radnica získala financie z poplatkov. Ako ďalšie inšpirácie slúžia napríklad Mapy hazardu – umiestnenie herní a automatov, mapa zločinu – miesta s najväčšou kriminalitou, FinStat – hospodárenie firiem a podobne.

Prečo to vlastne Tomáš a jemu podobní nadšenci robia? „Nerobím to pre uznanie, chvály, ani pre peniaze, ale preto, lebo ma to baví, robím to rád,“ hovorí Tomáš. Nie vždy sa však stretáva s pochopením okolia, ktoré si podľa neho ani 25 rokov po revolúcii ešte nezvyklo, že má nielen slobodu ale aj zodpovednosť. „Niektorí si myslia o mne všeličo,“ hovorí, „ale ja vidím, že to má význam.“ A nie je sám, skupina OpenData má niekoľko stoviek členov, v Bratislave funguje jej participatívna komunita, organizuje verejné fóra, workshopy i ďalšie podujatia a postupne pracuje na zavádzaní štandardov otvorenej agendy v praxi. V roku 2013 získala za projekt Mapy zločinu 4. miesto a špeciálnu cenu od spoločnosti Google Slovensko od  v súťaži ReŠtart Slovensko.

(A. Drahovská)

Reklama