Má mesto na kompostáreň?

Reklama

 

 

 

 

„Čo je to za otázka?“ – môže sa spýtať občan, ktorý vie, že 95 % nákladov na výstavbu, t.j. 2 661 333,12 € by malo byť hradených z európskych fondov a mesto by sa podieľalo len 133 066,66 €. Keď som sa však 13. septembra na zasadnutí mestského zastupiteľstva spýtal, čo bude mať z kompostárne občan, aký dopad bude mať kompostáreň na rozpočet mesta, či po jej uvedení do prevádzky nepríde riaditeľ služieb mesta s požiadavkou na zvýšenie rozpočtu, nedostal som odpoveď.

Tá odpoveď nebola ani v materiáli, ktorý predložila prednostka mestského úradu na zasadnutie. Materiál v dôvodovej správe neobsahoval žiadne informácie o tom, či a aké boli mestským zastupiteľstvom v tejto veci prijaté a zrealizované opatrenia do času predloženia materiálu, ani zhodnotenie súčasného stavu z ekonomickej a právnej stránky, hospodárskeho a finančného dopadu na rozpočet, či nárokov na pracovné miesta. Pritom povinnosť uvádzať tieto informácie jednoznačne ukladá rokovací poriadok mestského zastupiteľstva (podľa zákona 369 o obecnom zriadení). Šarmantným spôsobom odbil moje otázky primátor. Vraj zastupiteľstvo tieto otázky prerokovalo už [singlepic id=21990 w=320 h=240 float=right]viackrát v minulosti, existujú k tomu dve prepravky materiálov a že som si ich mohol naštudovať. Kedy som to mal, či mohol urobiť, už nepovedal. Materiál na zastupiteľstvo dostali totiž poslanci v piatok 9. septembra poobede a rokovanie zastupiteľstva bolo poobede v utorok 13. septembra. Nakoniec som sa však predsa k informáciám dostal. 22. septembra (na začiatku 7. zasadnutia mestského zastupiteľsva) mi dala pracovníčka referátu stratégie dva materiály – Štúdiu uskutočniteľnosti „Kompostáreň pre mesto Piešťany“ a Zámer EIA Kompostáreň pre mesto Piešťany.

Reklama

 

Teraz ale naspäť k pôvodnej otázke. V prvom rade treba doplniť náklady o úroky za požičanie peňazí na výstavbu. Pri pôžičke 2 661 333,12 € a úrokovej sadzbe 3 % p.a. robí úrok ročne 79 840,00 €. Ďalej by podľa štúdie o uskutočniteľnosti mali byť ročné náklady na likvidáciu 4 000 ton odpadu 167 000,00 €. V súčasnosti služby mesta likvidujú ročne väčšie množstvo – 4 300 až 4 800 ton, s oveľa nižšími nákladmi – cca 32 000,00 €. Keďže pri zapojení európskych fondov nie je možné prvých päť rokov získať z kompostárne výnosy, bola by za obdobie dvojročnej výstavby (podľa EIA bola doba výstavby kompostárne uvažovaná od roku 2008 do roku 2011) a prvých päť rokov prevádzky čistá strata mesta 1 127 746,66 € (133 066,66 + 2 x 79 840,00 + 5 x 167 000,00), alebo 1 047 906,66 €, ak by sa podarilo dobu výstavby skrátiť na jeden rok.

A čo by bolo po tých piatich rokoch? Podľa štúdie uskutočniteľnosti by mohlo mesto z predaja kompostu utŕžiť ročne asi 120 000,00 €. Pri uvedených nákladoch by to teda bola naďalej strata – ročne asi 47 000,00 €. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že by sa uvažovaný výnos nedosiahol a táto strata by nebola konečná a vzrástla by v závislosti od množstva nepredaného kompostu a nižšej predajnej ceny ako kalkulovanej. Kde sa v tom celom nachádza občan? Tušíte správne. Pri viacročnom napätom rozpočte mesta by ho nemalo prekvapiť nielen zvýšenie daní na krytie strát (nielen z kompostárne), ale aj poplatky za likvidáciu odpadu! Tak sa aspoň o poplatkoch domnieva autor štúdie uskutočniteľnosti. A to si už možno ten istý občan, ktorý sa na začiatku pýtal: „Čo je to za otázka?“, položí otázku novú: „Načo nám vlastne tá kompostáreň bude?“.

Reklama

 

Autor: Jozef Chudý – poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany

Reklama