Rozhodca je aj psychológom

Reklama

 

 

 

 

 

Milan Novák – jeden z najlepších čiarových hokejových rozhodcov nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Rozhodoval na niekoľkých majstrovstvách sveta, pred pár mesiacmi sa vrátil zo zimných olympijských hier v kanadskom Vancouveri. O svojej práci rozhodcu, o hokeji, fanúšikoch i snoch nám porozprával 31 ročný piešťanský rodák, na ktorého môžeme byť pyšní.  Užite si trošku zimného osvieženia v nachádzajúcich horúcich dňoch.

[singlepic id=1226 w=320 h=240 float=left]Aká bola cesta od juniorského hokejistu k profesionálnemu rozhodcovi?

Reklama

 

Hokej za Piešťany som hrával od malička. V mojom aktívnom hráčskom pôsobení ma ani nenapadlo, že by som mohol niekedy robiť rozhodcu. Konkrétne som sa k tomu dostal tak, že nemal kto pískať zápas, išiel som ja a postupne som sa vypracoval. V roku 2002 som bol prvý krát na šampionáte na majstrovstvách sveta juniorov, a tam začala moja profesionálna medzinárodná kariéra. Avšak štatút profesionálneho rozhodcu úradne neexistuje. Všetci na Slovensku pôsobiaci rozhodcovia majú iné zamestnanie.

Vaša hlavná pracovná náplň je tiež v oblasti hokeja.

Reklama

 

 

 

Áno, posledné dva roky pracujem profesionálne v hokeji ako sekretár v Západoslovenskom zväze ľadového hokeja, kde som zodpovedný za organizáciu žiackych hokejových súťaží v regióne. Táto práca je pre mňa ideálna kombinácia s rozhodcovaním, pretože nie každý zamestnávateľ by mal pochopenie pre moje aktivity.

Ako by ste porovnali atmosféru hokejových zápasov na olympiáde a majstrovstvách sveta?

Olympijské hry sú absolútnym vrcholom hokejového diania vo svete. Všetci hráči, ktorí nie sú motivovaní prísť na majstrovstvá sveta, chcú byť v olympijskej reprezentácii kvôli atmosfére, prestíži i duchu olympiády. Od toho sa odvíja aj kvalita turnaja. Tohtoročný vancouverský olympijský hokejový turnaj bol hokejovými odborníkmi označený ako „Najlepší turnaj v histórii“.

[singlepic id=1227 w=320 h=240 float=right]Viete si teoreticky predstaviť, že rozhodujete zápas, kde hrá Slovensko?

Teoreticky áno, a viem, že by ma to neovplyvnilo. V ponímaní pravidiel Medzinárodnej hokejovej federácie to ale nie je možné. Na Slovensku ani v Európe si ľudia nevedia predstaviť aby napríklad zápas Slovensko – Rusko pískali traja Rusi. U nás sa za všetkým hľadá nejaká špekulácia. V zámorí toto, ale nikto nerieši. Diváci to tam berú tak, že rozhodcovia sú profesionáli, nezaoberajú sa tým, z akej sú krajiny.

Je pre Vás ťažké preorientovať sa z pravidiel rozhodovania Medzinárodnej hokejovej federácie na pravidlá NHL?

Pre mňa to bolo na olympiáde jednoduchšie, lebo sa hralo podľa pravidiel Medzinárodnej hokejovej federácie. Podľa nich sa rozhoduje nielen na Slovensku, ale na všetkých šampionátoch majstrovstiev sveta. Chlapci z NHL boli naopak tí, ktorí sa museli prispôsobiť týmto pravidlám. Nedokážem posúdiť, ako rýchlo by som sa vedel adaptovať na pravidlá NHL, zatiaľ som k tomu nebol pracovne donútený.

Ako je to s rozhodovaním počas zápasu, v situácii keď si nie ste na 100% istý?

Všetky situácie, ktoré musím posudzovať sú také, kde musím urobiť rozhodnutie ja. Zapískam alebo nezapískam. Neexistuje situácia, kde by som mohol požiadať o pomoc videorozhodcu. Pravidlá presne určujú, čo môže posudzovať videorozhodca, a konkrétne ide o situácie, ktoré sa týkajú dosiahnutia gólu. Ak sa jedná o sporný faul alebo offside, rozhodca musí rozhodnúť sám a okamžite . Náročné je to v tom, že hra je rýchla, niekedy stačí, že stojím o pol metra inde, nestihnem sa presunúť včas, alebo niekto predo mnou prebehne v momente, keď puk prechádza modrú čiaru. Len dlhoročnou skúsenosťou sa dá dosiahnuť, aby rozhodca tieto rizikové situácie minimalizoval.

Čo zo všetkých činností, ktoré ako rozhodca musíte vykonávať je najnáročnejšie?

Ide práve o zosúladenie jednotlivých činností ako korčuľovanie, sledovanie puku, vyhýbanie sa hráčom a sústredenie sa na hru. Vyžaduje si to dobrú fyzickú pripravenosť , obzvlášť na turnajoch ako olympijské hry, kde sa hralo na užšom ihrisku, a kde hrali naozaj najlepší a najrýchlejší hráči. Človek musí byť včas tam, kde má byť, a zároveň pritom nezavadzať. Musím dokázať čítať hru, aby som nikoho nezrazil, bol na mieste včas a dokázal posúdiť situáciu. Len rokmi nadobúda človek stav, že tieto činnosti vykonáva automaticky. Nesmiem rozmýšľať nad tým, čo robiť, lebo by mi to uberalo koncentráciu.

[singlepic id=1228 w=320 h=240 float=left]Dokážete si pri tomto všetkom zápas užiť a vychutnať?

Určite áno, ale iným spôsobom. Nesmiem sa pozerať na hokej len ako divák, lebo by mi ušli situácie, ktoré musím riešiť. Na druhej strane som v bezprostrednej blízkosti hráčov, diania na ľade, vidím prihrávky, strety hráčov a vnímam atmosféru publika a reakcie fanúšikov.

Vašou úlohou ako čiarového rozhodcu je aj zabránenie možným konfliktom medzi hráčmi. Ako riešite takéto situácie?

Je súčasťou našej práce rozbraňovať určité šarvátky. V pravidlách sú presné návody ako by sa tieto situácie mali riešiť. Dá sa povedať, že ak som schopný predvídať situáciu, vidím že sa k niečomu schyľuje, a ak dokážem byť medzi hráčmi pred tým, ako sa šarvátka vyvinie, som povinný roztržke zabrániť. Ak už bitka prebieha, nesmiem do nej vstupovať, lebo hráči majú v týchto situáciách najviac síl, je to moment, kedy by sa mohlo „ujsť“ aj nám – rozhodcom. Akonáhle však bitka prestane byť férová, musíme zasiahnuť.

Nie je dnes hokej agresívnejší ako býval?

Agresivita v hokeji vždy bola, ale pripúšťam, že dnes hokej smeruje k istému tvrdšiemu poňatiu. Je v ňom viac dynamiky, rýchlosti a fyzických stretov hráčov. Kedysi sa najmä v Európe hralo oveľa viac technicky a hráči takmer vôbec nehrali do tela. Za posledných 15 – 20 rokov vznikli aj nové fauly, napríklad napadnutie zozadu, napadnutie hlavy, ktoré dovtedy v hokeji neboli.

Preferujete skôr technický alebo tvrdý hokej?

Hokej je tvrdá hra, pokiaľ je to v hraniciach férovosti, som zástancom tvrdej hry. Hokej v dynamickom modernom poňatí dobre vyzerá, nechýba tam technika, rýchlosť, tvrdosť, a pokiaľ tam nie je zákernosť, tak je všetko v poriadku.

Komunikujete ako rozhodca počas zápasu s hráčmi?

Ja ako čiarový rozhodca môžem veľmi pomôcť hlavnému rozhodcovi tým, že s hráčmi rozprávam, odvediem ich pozornosť debatou od nejakého problému, ktorý vzniká. Do určitej miery musím byť aj psychológ. Svojim neuváženým slovom alebo akciou by som totiž mohol ešte viac vyburcovať hráčov k negatívnym reakciám. Komunikácia s hráčmi je žiaduca, ale nie vždy. Niekedy totiž ide aj o taktizovanie zo strany tímov, keď tréner pošle hráča za rozhodcom „na debatu“, aby tým zdržal hru, aby si hráči oddýchli. Treba to vedieť posúdiť.

[singlepic id=1229 w=320 h=240 float=left]Akí sú slovenskí fanúšikovia?

Je to žiaľ tak, že u nás je menšie percento ľudí, ktorí chodia na hokej objektívne a s radosťou. Problém našej spoločnosti vo všeobecnosti je neúcta jeden k druhému a neúcta k práci niekoho iného. Keď príde fanúšik konkrétneho tímu a berie všetko iné ako zlé, dokáže pourážať všetko a všetkých. Neraz zažívame situácie, keď „celý štadión“ vulgárne skanduje niekoho meno a divák sa v tom doslova vyžíva. Ale toto je problém nielen športu, ale spoločnosti ako takej. Toto som napríklad v zámorí nezažil. Je to predovšetkým o úcte.

Dosiahli ste toho veľmi veľa, boli ste rozhodcom na olympiáde, na majstrovstvách sveta, aké máte ambície alebo nesplnený sen v oblasti hokeja?

Do nedávnej minulosti sa zdalo, že sa v pozícii čiarového rozhodcu už nedá viacej dosiahnuť. Stále je tu ale možnosť, že to čo som dosiahol na pozícii čiarového rozhodcu by som sa pokúsil dosiahnuť v úlohe hlavného rozhodcu. No a druhá šanca je taká, že pred mesiacom dostal švédsky rozhodca, s ktorým sme spolu pôsobili na olympiáde ponuku na kontrakt rozhodcu do NHL. Túto ponuku získal ako prvý európsky rozhodca v histórii, v minulosti to vôbec nebolo možné. Takže to je taká moja ďalšia veľká motivácia do budúcnosti.

Autor: Petra Adamcová  Foto: hug(o)photo agency – Tomáš Hudcovič

Reklama