Richard Fábian – tajomstvo infrafotografie

Reklama

 

 

 

 

 

Narodil sa v roku 1974 v Rožňave a k fotografii sa dostal už ako malé dieťa. Vážne sa jej začal venovať až príchodom digitálnej techniky. Venuje sa umeleckej, reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii, ale v rozhovore nám Richard Fábian priblížil svoju špecialitu – infračervenú fotografiu.

[singlepic id=23430 w=320 h=240 float=left]Aké  boli vaše fotografické začiatky?

Reklama

 

Narodil som sa na východe Slovenska v Rožňave a vyrastal v rodine vášnivého fotografa, ktorého vášeň sa stala jeho zamestnaním. Starý otec (vyučený stolár) mal tiež výtvarné nadanie, keď v čase čierno-bielej fotografie ručne koloroval portréty a amatérsky maľoval reprodukcie známych maliarov. Teta, teda otcova sestra je výtvarníčka – keramička. Takže rôznych umeleckých podnetov som mal v detstve viac ako dostatok. Po absolvovaní LŠU odbor maľba/kresba som skončil „konzervatívne“ Gymnázium a svoje akademické vzdelanie dovŕšil na Strojníckej fakulte v Bratislave “vysoko umeleckým odborom“: Technika ochrany životného prostredia. Fotografia teda tvorí zatiaľ moju hobby stránku života a činnosť, pri ktorej si dokážem dokonale vyčistiť hlavu, odreagovať sa a prísť na iné myšlienky.

Ako dieťa som sa naučil čo je to vývojka, ustalovač, bubnová leštička. Ako sa vyvoláva kinofilm, čo je zvitkový film a čo diapozitív, ako sa odfarbuje a tónuje a koloruje fotografia. Všetko toto som sa učil v tmavej komore, keď som otcovi „pomáhal“. V tom čase bol fotograf väzňom červenej žiarovky a tmavých kútov. Som však veľmi rád, že som túto dobu mohol zažiť, nakoľko ma veľmi ovplyvnila v mojej fotografickej práci.

Reklama

 

 

 

Neodmysliteľnou výbavou fotografa je aj jeho tolerantná rodina, v ktorej silnú úlohu zastáva moja manželka, ktorá mi je veľkou inšpiráciou. Rovnako si cením aj jej kritický pohľad, aj keď priznávam, som tvrdohlavý. Dúfam, že to čiastočné „zanedbávanie“, je vyvážené na druhej strane práve mojimi fotografiami.

[singlepic id=23437 w=320 h=240 float=left]Ako ste sa dostali k infračervenej fotografii?

Vo fotografickej výbave začiatočníka som mal ruský Kiev a nemeckú Exaktu. Kvalitná fotografia bola a je dosť nákladná, preto mať možnosť okúsiť dobrú techniku bolo na nezaplatenie. To sa mi splnilo, keď som mohol s otcovým Asahi Pentaxom a Zenza Bronicou nafotiť zopár aj vydarených záberov. Nástupom digitálnej techniky prišiel aj môj neodmysliteľný prerod.

Ako začínajúceho fotografa ma lákalo pozerať sa na veci z blízka, preto som sa venoval makro fotografii, ktorá mi je aj po rokoch veľmi blízka. Ale časom, ako som rástol, naberal vedomosti a skúsenosti, som sa začal venovať infra fotografii. Očarila ma svojou atypickosťou a jedinečnosťou. Tu cítim aj silnú paralelu z tmavou komorou a „čierno-bieleho“ detstva. V niektorých ľuďoch prebúdza chladné pocity aj keď na fotografii je jar alebo leto. Dokonca som sa stretol s označením niektorých mojich prác ako „energizujúcich“. Touto technikou, jednoduchým použitím filtra, dostávam na papier spektrum svetla, ktoré človek inak ani nevníma.

Priblížte nám infračervenú fotografiu?

Ako som už naznačil, infra fotografia vzniká použitím fotografického filtra. V čase analógovej fotografie sa používal infra-citlivý film. Teraz v digitálnej fotografii sa dá použiť takmer každý fotoaparát, aj kompakt. Nakoľko sa však jedná o „neželanú časť“ svetelného spektra, sú všetky čipy fotoaparátov chránené proti vplyvu tohto žiarenia. Preto pri použití len samotného IR filtra, sa musí nastaviť na fotoaparáte pomerne dlhý čas, rádovo od niekoľkých sekúnd a viac. Komu sa však nechce toľko čakať alebo chce fotiť rýchle pohyby a pritom mať infra záber, si môže fotoaparát upraviť. Na internete je množstvo stránok venovaných práve takýmto úpravám. Dobrá infra fotografia vzniká na poludnie, keď je najviac slnečného svitu, keďže ide o zachytenie práve infračerveného spektra odrazeného z okolitých predmetov. Výsledkom je fotografia, kde zelená a žltá farba je tá, ktorá žiari. Naopak červená a modrá je tmavá až čierna.

Ďalšou možnosťou je, aj keď skôr grafickým než fotografickým spôsobom, úprava klasicky nafoteného farebného záberu pomocou sofistikovaných filtrov v grafickom editory. Ja osobne však používam tú „kamennú“ formu.

[singlepic id=23442 w=320 h=240 float=left]Aký je váš zatiaľ najväčší úspech s infra fotografiou?

Naozaj veľmi ma potešila výhra v súťaži Fotokursalon, kde vlani som so súborom infračervených snímkov očaril porotu a tá ohodnotila moju prácu prvou cenou. Tieto snímky vznikli v Piešťanoch a počas dovolenky v Chorvátsku, kde som budil veľký záujem nakoľko, počas túry v Národnom parku Krka som ťahal so sebou masívny statív a keď som rozbalil svoju „infra“ výbavu nikto netušil čo chcem robiť a prečo jeden záber fotím od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút.

Kde je možné vidieť vaše fotografie?

Mám za sebou radu výstav, medzi ktorými môžem v rámci Piešťan vyzdvihnúť predajnú výstavu, ktorú sa mi podarilo zorganizovať na možno menej tradičnom mieste. Týmto miestom sa stal hotel Paula, kde počas 2 mesiacov bola výstava pod názvom „Čierno-biely svet“ nainštalovaná. Išlo o súbory čierno-bielych a infračervených fotografií, z ciest po Slovensku, Maďarsku a Anglicku.

Som rád, že niekoľko mojich kvetinových fotografií sa páčilo aj v zahraničí a robí radosť v Nemecku aj v Londýne.

Internet je veľmi širokým médiom, ktoré som nemohol obísť. Preto mám veľa fotografií aj na rôznych fotoportáloch.

Od roku 2009 som členom Piešťanského fotoklubu, práve preto je možné moje práce vidieť na spoločných klubových výstavách. Okrem toho aj každý rok v lete pri otvorení kúpeľnej sezóny v Piešťanoch na Park foto.

[singlepic id=23433 w=320 h=240 float=left]Aké sú vaše ďalšie plány?

Mám veľa plánov a snov. Nechcem aby to vyznelo populisticky, ale rád by som sa vrátil ku klasickej čierno-bielej fotografii. Samozrejme makro aj farebná fotografia ostáva v mojej „výbave“.

Rád by som spravil súbor infračervených záberov zo známych aj menej známych česko-slovenských hradov a zámkov. Možno časom to rozšírim na Európu a ktovie kam ešte. Na poli fotografických techník a zamerania mám ešte stále čo objavovať. Láka ma povedzme taká lomografia a umelecký portrét, akt.

Zatiaľ nesplneným snom je spoza objektívu zažiť kanadskú flóru a faunu (indiánske leto a veľké medvede), ľadovce, Fjordy, škótsku vysočinu. A keby sa to podarilo, fotograficky objať celý svet.

[nggallery id=1300]

Reklama