Poi – ohnivá meditácia

Reklama

 

 

 

 

Z okrúhlej fontány v mestskom parku striekal namiesto vody oheň. Presne taký pocit mali okoloidúci v jeden augustový podvečer, keď tam Daniela Dvorská z Vrbového predvádzala ohňovú show. V krátkom rozhovore sme sa od nej dozvedeli, že točiace sa ohňové gule pochádzajú z Nového Zélandu a ona aj jej priatelia majú vďaka nim o zábavu postarané.

[singlepic id=17605 w=320 h=240 float=left]Ako vzniklo poi a ako si sa k nemu dostala ty?

Reklama

 

Poi vychádza z maorskej kultúry. Maori mali na lianách zavesené tekvičky, s ktorými točili a zastavovali ich o seba. Bol to vlastne hudobný nástroj, pretože tekvičky vydávali pri pohybe rôzne zvuky. Pre mužov bolo poi tradičným rituálom pred lovom, pretože zlepšuje koordináciu v priestore a prepája hemisféry. Ja som to predtým niekoľkokrát videla a jedného dňa náhodou doniesla spolužiačka do školy základné poiky – to sú iba tenisové loptičky a nilonový povrázok. Hneď keď mi ich ukázala, povedala som si, že to chcem vedieť. Veľmi ľahko sa dajú vyrobiť a cez internet som sa učila základy. Celé leto som nič iné nerobila, len točila. Neskôr, asi po štyroch mesiacoch som si trúfla aj na ohňové poiky. Niektoré triky sú totiž dosť náročné a trvali mi dosť dlho.

[singlepic id=17604 w=320 h=240 float=right]Nie je to nebezpečné?

Reklama

 

Na prvom verejnom vystúpení, to bolo na Vrbovský vetroch, sa mi poika otočila okolo ruky a horák ma trochu popálil. Občas mám ohorené chlpy a trochu vlasy, ale nič vážnejšie sa nikdy nestalo, nič som nepodpálila.

Vystupuješ sama alebo máte nejakú skupinu?

Máme skupinu s názvom Madalu, ale v súčasnosti sme akosi rozlezení. Niekedy sme trénovali aj trikrát za týždeň, ale zmenili sa nám priority a teraz sa stretneme len občas. Preto vystupujem sama alebo s kamarátkou na rôznych akciách. Aj na svadbách alebo stužkových. Spolu s ostatnými sme boli napríklad na Underground feste alebo na spomínaných Vrbovských vetroch.

[singlepic id=17602 w=320 h=240 float=left]Keď je vystúpenie v sále, hasiči z toho asi nie sú príliš nadšení…

Oni z toho majú vždy paniku. V Považskej Bystrici bol jeden veľmi zodpovedný, bral to vážne. Keď som skončila a poiky už zhasli, tak on mi ich ešte postriekal penou z hasiaceho prístroja.

V čom je poi najviac náročné?

Poi je veľká záťaž na hlavu. Ten pohyb je totiž dosť neprirodzený, takže kým sa blok v hlave prebúra, dosť dlho to trvá. Keď som začínala, musela som si uvedomovať každý pohyb, teraz to už je automatika. Sústrediť sa musím, iba keď sa učím nové triky.

A v čom je prínosné?

Pre mňa je to relaxácia, uvoľnenie. Vôbec pri tom nemyslím, vnímam iba ten pohyb, je to svojím spôsobom meditácia. Najviac sa mi páči, že si nikdy nemôžem povedať: viem všetko! Stále sa dá niekam posúvať a každý sa zameriava na triky, ktoré sú mu blízke, každý inak myslí a preto do točenia dáva kus seba. Takže sa môžeme učiť jeden od druhého.

[nggallery id=1000]

Text a foto: Martin Palkovič

Reklama