Kristína Šándorová: Domov je tam, kde mám svoje srdce

Reklama

 

 

 

 

 

Dnes štartujeme na našom portáli nový seriál Piešťanci vo svete – o Piešťancoch, ktorí sa natrvalo alebo načas z pracovných či osobných dôvodov usadili v niektorej z krajín sveta. Ako prvý zverejňujeme rozhovor s Kristínou Šándorovou, ktorá žije už piaty rok na Kajmanských ostrovoch. Z jej rozprávania o cestovateľských snoch, emóciách, životnej filozofii i realite na ostrovoch cítiť nesmiernu pozitívnu energiu a radosť zo života. Tak nech sa páči, preneste sa na chvíľu na exotické ostrovy v Karibiku, kde čas plynie akosi pomalšie, morský príboj naráža na biely piesok a z rybárskeho člna pri svitaní práve privážajú čerstvé ryby…

Uveď nás prosím do obrazu, aké boli Tvoje cestovateľské začiatky?

Reklama

 

[singlepic id=14562 w=320 h=240 float=left]Už od malička som veľa cestovala, rodičia nás brávali na výlety po celej Európe. Takže pre mňa je cestovanie ako každodenné prebúdzanie sa do nového dňa. Nikdy neviem, čo ma čaká, a to je veľmi vzrušujúce. Keď som mala 15 rokov, rodičia ma poslali na letnú prax do Rakúska. Nemčinu som skoro vôbec neovládala, nevedela som kam idem. Bola to úžasná skúsenosť. Naučila som sa plynulo jazyk a cestovala som. Vtedy ma očaril adrenalín z cestovania, pocit slobody, spoznávania nových krajín, kultúry, náboženstiev, reči… Precestovala som veľkú časť zemegule. V Mníchove som žila štyri roky, potom som odišla študovať do Sydney, kde som strávila tri roky, medzitým USA potom Havajské ostrovy a nakoniec Kajmanské ostrovy.

Boli Kajmanské ostrovy Tvojou vysnívanou destináciou, kde si chcela vždy zakotviť, alebo si predtým vyskúšala viacero iných krajín?

Reklama

 

 

 

Joj nie, Kajmany neboli vôbec v pláne. Vždy som sa chcela usadiť v Sydney. Nikdy nezabudnem na moment, keď mi o štvrtej ráno zazvonil telefón a hovor bol z Kajmanských ostrovov. V tom čase som študovala v Sydney a nemala som tušenie, kde sa tie ostrovy nachádzajú ;-). Keď som zistila, že to je na mape tá najmenšia bodka v Karibiku, stratila som reč. Pôvodne som mala zo Sydney ísť na Havaj a ďalej študovať v Anglicku, ale keď mi schválili na Kajmanoch pracovné víza, zmenila som plány.

Dnes žiješ na Kajmanoch už niekoľko rokov…

[singlepic id=14546 w=320 h=240 float=right]Na Kajmany som prišla kvôli práci. Bol to pôvodne len trojmesačný plán, zarobiť si nejaké financie na univerzitu, pozrieť si ostrov a odísť. Ale na ostrovoch sa mi tak zapáčilo, že z troch mesiacov je dnes 5 rokov. Od malička som mala sen bývať na ostrove, každý deň vidieť palmy, pláž, oceán, mušle a slnko, to mi prináša pocit šťastia a pokoja.

Ako vyzerá Tvoj bežný deň?

Teraz keď som sa nad tým zamyslela, musím povedať, že mám fakt krásny „bežný“ deň. Takmer každé ráno sa prebúdzam do slnečného počasia, pozriem sa von z okna a vidím palmy, piesok a oceán – môj detský sen sa naplnil. Väčšinou pracujem popoludní, takže mám celý deň voľno. Ráno chodím na jogu, potom je to stretnutie s kamarátmi pri obede, prechádzka na pláži, niekedy zostávam na pláži alebo vymyslíme inú aktivitu. Ostrov je malý, autom okolo celého ostrova je to asi hodinka cesty. Mám to šťastie že som obklopená veľmi milými a nesmierne srdečnými a zaujímavými ľuďmi, takže sa nikdy nenudíme a vždy niečo vymyslíme.

Aký je život „domorodých“ obyvateľov Kajmanských ostrovov?

[singlepic id=14555 w=320 h=240 float=right]Domorodci si vedia si užívať život a najmä sa vôbec nestresujú. Chodia do práce, veľa z obyvateľov vlastní lode, takže pravidelne chodia na rybolovov a celý ich deň sa odvíja od toho aké je a bude počasie.

Ako si sa zžila alebo zaradila do absolútne odlišného exotického prostredia a života oproti nášmu európskemu, slovenskému či dokonca piešťanskému životu?

Exotické krajiny milujem, takže som s tým nemala problém. Problém som mala zo začiatku s „veľkosťou“ ostrova. Prišla som zo Sydney, ktoré je obrovské a cestujete aj niekoľko hodín, kým prejdete na druhú stranu mesta. Zo začiatku to bolo ťažké, cítila som sa ako v klietke, je to niečo ako ostrovná horúčka. Ale našla som spôsob ako s tým „bojovať“. Každé 2-3 mesiace som vycestovala z ostrova, na Jamajku, Kubu, Honduras, Miami, New York. Tiež som sa naučila trpezlivosti – na ostrovoch všetko trvá dlhšie. Všetci majú veľa času a neriešia, či bude nejaká vec vybavená zajtra, pozajtra alebo o mesiac. Berú život tak ako ide, žijú každým dňom a čo bude neskôr ich dnes netrápi.

Čo sa Ti na živote na ostrovoch páči a čo Ti chýba?

[singlepic id=14559 w=320 h=240 float=left]Páči sa mi tá nesmierna pohoda, kolektívnosť, priateľskosť domácich ľudí a voľnosť skočiť hocikedy do mora. A čo mi chýba? Určite rodina a moji priatelia, ktorých mám na Slovensku. Po 13 rokoch v exotických krajinách mi ale určite chýba aj sneh a Vianoce so snehom. Vždy sa smejem, keď namiesto jedličiek vidím vianočné ozdoby na palmách. :-) Pred dvoma rokmi som bola po 10 rokoch doma na Vianoce a bolo to ako v rozprávke. Bola som ako malé dieťa, sadla som si do okna a pozerala von ako sneží. Pečenie koláčov, upratovanie pred Vianocami, koledy, polnočná omša a tiež Veľkonočné sviatky, to sú tradície, na ktoré nikdy nezabudnem a určite ich raz budem pripomínať mojim deťom.

Ako často sa vraciaš domov do Piešťan?

Snažím sa každý rok ale nie vždy to vyjde, takže skôr každé dva roky. Ale na druhej strane dnes zapnem počítač, otvorím Skype a hneď sa vidím s mojimi najbližšími, a cítim sa tak bližšie k domovu.

Vnímaš po Tvojich zážitkoch zo sveta naše mesto inak, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle?

Piešťany sa mi vždy páčili, je to milé mestečko. Mám rada, že všade sa chodí na bicykloch, čo si, keď som doma patrične vychutnávam. Či vnímam niečo pozitívne alebo negatívne nedokážem povedať, lebo prídem vždy nakrátko a na dovolenku. A každá dovolenka je dobrá.

Na fotkách som videla, že sa v zahraničí venuješ joge, prezradíš nám niečo o tejto Tvojej záľube či životnej filozofii?

[singlepic id=14553 w=360 h=280 float=right]Pre mňa je joga život. Život je každý nádych a výdych. Je to žitie každým momentom a uvedomenie si toho. Nie je to ale vôbec jednoduché, v dnešnom svete sa stále naháňame, sme v napätí a nevieme sa zastaviť. Prirovnám to k môjmu nedávnemu zážitku. Momentálne som na Bali, jazdím na motorke, užívam si to, ale je to rýchla jazda a nestíham si pozrieť všetko. Nemôžem zastaviť, zavrieť oči a vychutnať si to, lebo by som spadla. Úplne iné je, keď sa prechádzam pešo ryžovým poľom, cítim zem pod nohami, čerstvý vzduch a všetko čo sa deje na okolo. A presne o tom je joga. Zastaviť sa v určitom momente a vedieť ho precítiť a vychutnať si život. Práve nedávno som ukončila školu inštruktorov jogy. Každý človek, ktorý tam študoval vyznával inú kultúru, náboženstvo, mal iný pohľad na život. Ale keď prišlo k joge, boli sme všetci rovnakí. O joge by som dokázala rozprávať roky, pretože ma veľmi fascinuje. A rada by som sa s čitateľmi PNiek podelila s vetou, ktorá ma nikdy nesklamala: „Láska je silnejšia ako strach. Vždy nasleduj svoje srdce, intuíciu a nezabudni, že Boh / svet / vesmír má pre každého z nás plán, a každý ho v ten správny moment dostane, a preto treba životu dôverovať.“

Podľa Tvojich fotiek a rozprávania s Tebou usudzujem že si v nesmiernej pohode, pozitívne naladená, a že si život na plno vychutnávaš a užívaš…

Áno, to máš pravdu. Nie nadarmo sa hovorí, že každý si je tvorcom svojho šťastia. Ja som bola obdarovaná spoločenským a dobrodružným duchom. Život mi priniesol ťažké aj smutné chvíle, v ktorých som našla poklad šťastia svojho života. A naviac ma rodičia a moji najbližší priatelia obdarili nekonečnou láskou.

Aké sú Tvoje plány do budúcnosti, zostávaš na Kajmanoch na stálo alebo Ťa láka niektorý z ďalších ostrovov alebo krajín sveta?

Keď si mi poslala prvý email, bola som ešte na Kajmanoch. Momentálne som už štvrtý mesiac na Bali. Urobila som si kurz učiteľky jogy, cestujem po Bali, pred týždňom som sa vrátila z Kuala Lumpur, kde som precvičovala jogu a vrátila sa späť na Bali. Momentálne som v mestečku Ubud, ktoré je pre mňa čarovné. Asi po prvý krát v mojom živote nemám žiadne plány a život beriem deň po dni, a musím povedať, že je to neuveriteľne vzrušujúce a napínavé. Je to nesmierny pocit slobody, môžem sa venovať mojim záľubám, môžem cestovať a robiť čo ma napadne ráno, keď sa zobudím. Určite sa chcem niekedy vrátiť späť na Kajmanské ostrovy, je to môj druhý domov. Na svete je toľko krásnych miest a ja nemám problém sa udomácniť v krajine, ktorú si vyberiem. Domov je pre mňa tam, kde mám svoje srdce.

[nggallery id=792]

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Kristína Šándorová

Reklama