Katka Knechtová: Najväčšou inšpiráciou pre mňa je láska

Reklama

 

 

 

 

Speváčka, textárka, skladateľka, gitaristka a klaviristka. Začínala so skupinou IMT Smile, neskôr pôsobila v hudobnej skupine Peha. Pred tromi rokmi sa rozhodla pre kariéru sólovej speváčky. O kariére, hudbe i živote sme sa s Katkou porozprávali v sobotu 5. júna pred jej koncertom v Piešťanoch.

[singlepic id=594 w=320 h=240 float=left]Ako sa cítite v svojej pomerne novej úlohe sólovej speváčky?

Reklama

 

Je to trochu iné ako doteraz. Na jednej strane mám stále veľa práce, na strane druhej som oveľa slobodnejšia. Prácu si dávkujem ako vládzem, necítim žiadne nátlakové situácie, zbavila som sa niektorých démonov. Všetko má svoje pre a proti.

O Vašom rozchode s kapelou Peha sa veľmi veľa popísalo, chceli by ste k tomu ešte vrátiť, vyjadriť sa?

Reklama

 

Už ani nemám dôvod sa k tomu príliš vracať. Je to záležitosť, ktorá má tri roky. Medzitým som odohrala veľmi veľa koncertov, urobila som album, absolvovala koncertné turné. V kapele som sa už ku koncu cítila fyzicky aj psychicky blokovaná. Tých 12 rokov mi stačilo, a som vďačná za túto skúsenosť. Vôbec nevrhám negatívnu energiu na to čo bolo, ani na tých ľudí, na čokoľvek. V médiách sa toto moje rozhodnutie rozoberalo zo všetkých strán, ale pravda je taká, že som sa potrebovala posunúť a chcela som ísť ďalej.

Zmenila sa nejako skladba návštevníkov Vašich koncertov?

Veľmi sa teším, že ľudia akceptovali moje rozhodnutie. Vážim si každého fanúšika. Keď hovoríte o tých návštevníkoch, je to zvláštne, ale áno. Keď som zložila piesne, ktoré tak povediac zľudoveli, Muoj bože a Spomaľ, stala sa taká vec, že moje kedysi klubové koncerty a priestory, v ktorých sa konali už boli tesné. Začalo chodiť oveľa viac ľudí, na sólové turné prišli ľudia, ktorí mali 60, ale aj dievčatká, čo mali 12 rokov. Vtedy som si tak s radosťou pomyslela, že ja som možno aj generačná speváčka.

[singlepic id=595 w=320 h=240 float=right]Keď ste spomenuli pieseň Muoj bože, napadá ma celý ten príbeh, ako sa pesnička nedostala do filmu, a Vám to „zabudli oznámiť“. Bolo to preVás iste sklamanie…

Bol to pre mňa totálny šok. Viete, prišla som na premiéru zaspievať, a oni mi povedali, že pieseň vo filme nie je. Zamrzelo ma to a prišlo mi to nefér, lebo aj ja, aj médiá sme prezentovali, že tá pieseň vo filme bude. V konečnom dôsledku išlo zrejme o komunikačný šum. Ja rešpektujem pána Jakubiska, je autorom filmu, on je človek, ktorý mal dohľad nad všetkým, a ak rozhodol, že vo filme bude scénika, tak tam bude, a ja to akceptujem.

I keď sa pieseň do filmu nedostala, stala sa obrovským hitom.

Áno, a to nikto nečakal, a ja už vôbec nie. Takže mám z toho výborný pocit. Keď som dostala túto ponuku, zobrala som ju bez ohľadu na financie a honorár, proste som to chcela urobiť, a možno aj preto sa tak vydarila.

Aká je Katka Knechtová?

Hmm, som človek veľmi citlivý, vnímavý, na druhej strane uzavretý, niekedy tvrdohlavý. Mám rada ľudí, ktorí či už do hudby alebo akejkoľvek inej práce dávajú srdce. Keď cítim, že je to viac o peniazoch ako o pocitoch, vzniká u mňa nejaký blok, cítim brzdu.

[singlepic id=596 w=320 h=240 float=left]Čo je pre Vás okrem hudby najväčšou inšpiráciou?

Tak to je určite láska, v akejkoľvek podobe. Schopnosť lásku dávať, schopnosť ju prijímať, vidieť ju okolo seba, čerpať tú správnu energiu od ľudí, vedieť im tú energiu odovzdávať. To je tá najväčšia inšpirácia pre človeka.

Kde sa vidíte povedzme o takých desať rokov?

Veľmi rada by som robila muziku. Neviem síce či takým tempom ako ju robím dnes. Možno to teraz vyzerá, že som karieristka, no nie je to pravda. Vidím zmysel života v rodine. Chcela by som mať vlastnú rodinu, ale človek nemôže mať všetko. Ale ak Boh dá, a budem mať to šťastie, stretnem správneho človeka, tak rada budem maminou. Hudba však bude určite stále vo mne. Ale pokiaľ správny človek nepríde, tak sa o tom ani nedá sa uvažovať. Dnes sa preto venujem mojej druhej láske, hudbe.

Autor: Petra Adamcová    Foto: hug(o)photo

Reklama