Film MESIAC V NÁS zamietli „pre odvážne scény“ v USA, v Sýrii ho premietajú

Reklama

 

 

 

 

Na nedávno konanom festivale Cinematik v Piešťanoch bol premietaný film autorky Diany Fabiánovej – Mesiac v nás (Moon inside you). Ako sa píše na oficiálnej stránke filmu, ide o celovečerný dokument nakrútený v roku 2009, ktorý pojednáva o menštruácii v širších spoločensko – historických súvislostiach. Sama autorka a režisérka filmu Diana Fabiánová i napriek svojej časovej zaneprázdnenosti ochotne odpovedala na naše otázky.

[singlepic id=6899 w=320 h=240 float=left]Ako si prišla na myšlienku nakrútiť film o menštruácii?

Reklama

 

Zaujalo ma, že proces s ktorým sa každý mesiac intímne stretáva takmer polovica planéty je stále tajomný. Všetko sa robí v tichosti a skryto. Do istej miery sa menštruácia týka nás všetkých, aj mužov, no napriek tomu je o nej neuveriteľne málo informácií. A už takmer žiadne filmy. Chcela som to zmeniť a poukázať, že za tým nepríjemným je veľa neobjaveného a zaujímavého.

Pri výrobe dokumentu si sa stretávala s rôznymi odborníkmi na túto tému, išla si do hĺbky témy, čo všetko teda predchádzalo samotnému nakrúcaniu?

Reklama

 

 

Natáčaniu predchádzala ročná investigácia- zber materiálu, kontaktovanie a stretávanie sa s expertmi, čítanie kníh, štúdií a experimentov. Bola som doslova ponorená v téme. Už som videla červenú všade naokolo. A to sa samozrejme prenieslo aj do filmu.

S kým si na filme spolupracovala?

Spolupracovala som s mnohými ľuďmi z rôznych krajín sveta- od Slovenska, cez Japonsko, Austráliu, USA, Brazíliu. Producenti boli zo Španielska, Francúzska, Slovenska a Anglicka, strihačka bola Srbka. Materiál sa tvoril v štyroch rôznych jazykoch, no hotový Babylon. Ale jednoznačne to bola veľká zábava.

[singlepic id=6883 w=320 h=240 float=right]Stretla si sa počas práce na filme s nejakými problémami, či už technickými alebo kultúrnymi?

Pravdaže, problémy oboch typov. Bolo ich neúrekom. Postupne som pochopila, že sa tomu nedá pri takomto projekte a počte zainteresovaných ľudí vyhnúť. Bola to zaujímavá škola o tom, ako odlišne fungujú nielen jednotlivci ale i mentality jednotlivých kultúr. Aj o tom, ako máme každý svoju realitu a rovnakú vec interpretujeme úplne odlišne. Parížania milujú stres, ak nahneváte Srba beda Vám i celej budúcej spolupráci, Japonci si zase za každých okolností zachovávajú pre našinca až teatrálnu slušnosť. A technika, tá nikdy nesklame a pripraví Vám nečakané „prekvapenie“ práve v tom najnevhodnejšom momente. Ale i to patrí k životu a tejto práci, len je dôležité s tým vopred rátať.

Aké boli reakcie Tvojej rodiny a známych, keď sa dozvedeli, aký film pripravuješ?

Ľudia z blízkeho okruhu zareagovali veľmi fajn. Väčšinou to bol pobavený úsmev a veta typu: „to mohlo napadnúť naozaj len Teba.“ Dramatickejšie to bolo s bežnými ľuďmi na ulici, viac krát sa dokonca urazili, keď som sa ich na tému spýtala.

[singlepic id=6889 w=320 h=240 float=right]Film bol premietaný v mnohých krajinách celého sveta. Tušila si, že takýto „boom“ nastane?

Netušila som, že až to pôjde až do takéhoto rozmeru. Úprimne sa z toho teším. Vždy dúfate, že film uvidí čo najviac divákov. Bez nich to celé stráca význam, no to, že film cestuje svetom takýmto spôsobom je nečakaný bonus.

Ako sa Ti podarilo presadiť premietanie filmu v krajinách, kde je téma ženskej menštruácie absolútne tabu?

Kontaktovali ma sami. Bolo to veľké pozitívne prekvapenie. Film videli na festivale v Amsterdame, a požiadali ma o jeho kúpu pre Sýriu, s tým, že televízia má pokrytie aj v Dubaji. Neodvážila som sa dúfať, že dokument sa bude premietať v Arabských krajinách. Hlavne po tom, čo ho „pre odvážne scény“ zamietlo USA. V Sýrii ho zase videli dokumentaristi z Tuniska, a ďalej už to pokračuje samospúšťou…

Kde žiješ dnes?

Oficiálne v Bratislave, no v skutočnosti som ešte stále viac času mimo Slovenska než doma. Ako to bude ďalej tiež neviem. Plánovanie je moja výrazne slabá stránka. Okrem toho môj nomádsky gén ma aj tak vždy zradí, a na poslednú chvíľu sa vidím znova na cestách s ruksakom na chrbte.

Na akom filme pracuješ teraz a o čom bude, ak to nie je tajomstvo?

[singlepic id=6890 w=320 h=240 float=left]Bude o ľudskom strachu zo starnutia. Náš večný zápas nad plynutím času. I keď to znie vážne, bude to mať komediálne prvky. Priťahujú ma témy, ktoré sa zaoberajú životnými aj prírodnými cyklami a časom. Jeho plynutím a našou nepoddajnou snahou okabátiť ho.

Kedy sa na snímok môžeme tešiť?

Neodvážim sa vysloviť dátum, lebo to závisí na producentoch, grantoch, šťastí … Ideál by bol o rok a pol. No radšej to nechávam na Vesmír.

Diana, za našich čitateľov Ti ďakujem za úprimné slová a želám veľa síl a tvorivých nápadov.

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: http://www.mooninsideyou.com/

[nggallery id=261]

Reklama