Denisa Kolářová: Je načase pootvárať zakázané komnaty v nás

Reklama

 

 

 

 

Maľuje, kreslí, fotí, modeluje, učí, jednoducho tvorí…Autorka výstavy ŽENA ŽENE O ŽENE Denisa Kolářová príde predstaviť vybranú kolekciu svojich diel už dnes, v piatok 22. januára večer o 18-tej hodine do Magna Gallery na Teplickej ulici. Výstavou ponúka „možnosť nahliadnuť do zakázaných komnát ženy“, respektíve interpretovať ženu v mnohých podobách. Tie pomyslené zakázané komnaty totiž podľa nej často vznikajú, keď sami seba vnímame skreslene. V krátkom rozhovore nám okrem iného povedala, že možno nastal ten správny čas ich pootvárať…

Na svojej stránke píšeš, že si sa „narodila ako umelec“, (I was born an artist), ale vyštudovala si angličtinu a literatúru, prečo?

Reklama

 

Reklama

 

Páči sa mi, ako angličtina znie, páčia sa mi anglické slová. Slová, ktoré otvárajú dvere do sveta, aj umeleckého. Tiež majú, podobne ako slovenské slová, viacero významov. Ako obrazy. Ukazujú viacero možností a občas zámena zásadne zmení význam – povedaného alebo videného. Rada sa vyjadrujem aj slovami a iný jazyk z vás príležitostne môže urobiť aj celkom iného človeka.

Výstava „ŽENA ŽENE O ŽENE“ má ponúknuť možnosť nahliadnuť do zakázaných komnát ženy. Predpokladám, že v nich interpretuješ najmä svoje duševné zážitky, je to tak?

Otázkou je, prečo sa pocity ženy zatvárajú do pomyselných komnát a považujú za zakázané. Vyjadriť pocit tvorbou všetky zákazy ruší. Ukazujem ženu v podobách. Nie nevyhnutne vždy seba, ale nepochybne vlastnou optikou. Zisťujem, že mnohokrát sami seba celkom skreslene vnímame, možno preto vznikajú pomyselné zakázané komnaty v nás. Je načase ich pootvárať a začať sa zbožnovať za vlastnú dokonalosť. Každý z nás je dokonalý presne taký, aký je.  Stále vyjadrujeme svoje duševné zážitky, každý z nás, každý jeden deň. Slovami, činmi, prejavom. V skutočnosti neskúmam, čo interpretujem svojou tvorbou. Skôr je to tak, že keď príde správny čas, tvorba sa derie skrz mňa.

Ty si veľmi všestranný autor, maľuješ, kreslíš, fotografuješ, ale predsalen, ktorá technika je k Tvojim dielam „najpriateľskejšia“?

Tá, ktorá je práve po ruke. Vychutnávajúc prechádzku, fotím. V ateliéri siaham po farbičkách, farbách, alebo norím ruky do modelovacej hmoty. Neplánujem. Prichádzajú nové médiá a materiály a prinášajú rôzne veľmi zaujímavé formy vyjadrenia, prípadne vyjadrenia sa.

Každý umelec či tvorivá osobnosť má obvykle nejakú múzu alebo miesto, ktoré ho inšpiruje. Ako Ťa poznám, tak by som povedala – psy, príroda a ešte možno Nepál?

Múza je vo svojej podstate buď krátkodobá alebo dlhodobá inšpirácia. Vychutnávam si obe, ideálne, pokiaľ sa čo najviac prekrývajú. Zbožňujem prekvapenia, najradšej nezaťažené očakávaním. Dokonalá inšpirácia je tá, ktorej komunikáciu dokážete vnímať a precítiť. A je nepodstatné, či je to kvet, človek, stavba, kameň, strom..

Ktoré z prezentovaných diel v galérii Magna je Tvojím najobľúbenejším? Povedz nám o ňom niečo viac, za akých okolností vznikalo?

Diela začínajú obvykle náhodou. Kľúčom sú farby. Niekedy je tvorba dynamická, inokedy obrazy dozrievajú dlhšie. Obľúbené sú  všetky, vďaka procesu, ktorým vznikajú. Rada sa občas zadívam na “Kráčajúca Dáma Smrť /Naozaj smrť ega bolí?”. Dielo vzniklo po krátkej meditácii. Potrebovala som zmenu a jednou z nich bola kombinácia farieb. Druhou zmenou bol motív. Malá veľká mystika. Obraz sa vlastne maľoval sám.

A ešte možno – prečo by mali prísť ľudia na výstavu? Aký odkaz by si im ňou chcela odovzdať?

Zo zvedavosti – je predsa zaujímavé a obohacujúce nazrieť do vnútorného sveta iného človeka, najlepšie bez predsudkov a posudzovania. Zistiť, aké pocity vo mne vyvoláva to, čo vidím. A či sa v skutočnosti nepozerám niekam do svojho vlastného vnútra. Pretože stojí za to pozrieť sa, ako sa môže žena zmeniť, keď si uverí. Každý môj obraz je odkaz. Obvykle pre niekoho konkrétneho. Ukazuje sa to, keď si človek niektorý z obrazov vyberie. Väčšinou mu prehovorí do duše. Málokedy viem, pre koho vlastne tvorím. V pravú chvíľu je to jasné a je tam aj odkaz.

PaedDr. Denisa Kolářová sa narodila sa v januári 1975, v Lučenci. Vyštudovala angličtinu a literatúru v Bratislave, reflexológiu v Londýne. Žije a tvorí v Bratislave. Jej výstava v Magna gallery potrvá až do 29. februára a všetky diela sú predajné. Kurátorsky ju zastrešila Libuša Seidmannová.

-ad-, foto: A. Drahovská, archív D. Kolářovej

Reklama