Cesta Karola Bubíka po stopách Inkov

Reklama

 

 

 

 

Presne pred rokom sme zverejnili rozhovor s Piešťancom Karolom Bubíkom o jeho výlete do južnej Afriky. Vtedy sme čitateľom prisľúbili, že ďalšie rozprávanie bude nasledovať po jeho dobrodružnej ceste do južnej Ameriky. Tú nadšený amatérsky tvorca filmov a dokumentov absolvoval v lete, a že o zážitky nebola núdza sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

[singlepic id=23463 w=320 h=240 float=right]Do akých končín ste sa vydali tentokrát?

Reklama

 

Mojim snom bolo vždy navštíviť amazonskú džunglu. Preto som sa rozhodol pre cestu do južnej Ameriky, a k nej som si ešte pridal návštevu pamiatok Inkov v Peru, Chile a Bolívii. Na cestách som bol 29 dní. Zájazd organizovala cestovná kancelária, ale nešlo o typický hromadný zájazd, na aký sme zvyknutí u nás, v džungli sme boli len štyria turisti a sprievodca, na druhej ceste nás bolo desať.

Ako prebiehala samotná cesta? Viem, že ste cestovali a bývali v špeciálne upravených autobusoch.

Reklama

 

Zájazd som absolvoval s  českou cestovnou kanceláriou, ktorá prevádzkuje tzv. hotelbusy. V autobuse sme cestovali, spali i jedli. Bol zariadený tak, že šoféri s kabínou sú odčlenení od cestujúcich, my sme boli umiestnení v priestore nad kabínou, a videli sme tak výborne na cestu. Samozrejmosťou bola toaleta, kuchynka, každý mal svoju vlastnú bunku.

[singlepic id=23467 w=320 h=240 float=left]Tak porozprávajme sa najskôr o výlete Po stopách Inkov. Ktoré mestá a pamiatky ste navštívili?

Autobusom sme prešli 5030 km po južnej Amerike, konkrétne sme navštívili Peru, Bolíviu a Chille. Začínali sme výletom do strateného mesta Inkov – Machu Picchu. Do malého mesta pod horským hrebeňom sme pricestovali špeciálnym vláčikom. Po prenocovaní sme sa skoro ráno vyviezli autobusom na Machu Picchu, aby sme zastihli východ slnka. Navštívili sme komplex s pyramídou – Chrám slnka so žulovým monolitom. Celý deň sme si užívali magickú atmosféru a prešli celé mestečko. Bol to jeden z najväčších zážitkov. Navštívili sme i hlavné mesto Inkov a ich ríše Cusco. Leží v nadmorskej výške 3400 metrov priamo v horách peruánskych Ánd. Ponúka množstvo architektonických skvostov, katedrál, chrámov i budov, ktoré sú postavené z kvádrov bez použitia malty. Kamene sú na seba naukladané tak tesne, že medzi ne nevložíte ani list papiera. Najpôsobivejšia pre mňa bola pevnosť Sacsayhuaman, kde najťažší kameň v jej múre vážil až 155 ton.

[singlepic id=23473 w=320 h=240 float=right]Z Peru ste pokračovali do Bolívie. Navštívili ste najväčšiu soľnú planinu na svete, hlavné mesto krajiny, ktoré sa považuje za najkrajšie v Bolívii. Čo sa Vám najviac páčilo?

Soľná pláň má rozlohou 12.000 km² a uprostred je krásny kaktusový ostrov. Je tam aj hotel postavený výlučne zo soli, vrátane nábytku. Ohromila ma aj návšteva mesta La Pas. Je to mestečko v údolí medzi vysokými kopcami. Zaujímavosťou tu bola čarodejnícka ulička. Predávali v nej veci a predmety, ktoré vídavame vo filmoch, napríklad vysušené embryá lám, preparované alebo nakladané časti tiel rôznych exotických zvierat, amulety a kamenné odliatky. Najväčším zážitkom ale pre mňa bolo jazero Titicaca, ktoré leží na hranici Peru a Bolívie v nadmorskej výške 3821 metrov. Priamo na jazere býva indiánsky kmeň Urov, ktorí žijú na plávajúcich rákosových ostrovoch. Tam majú vybudované svoje domčeky, chovajú tam zvieratá, lovia si ryby a žijú prevažne z turizmu. Z rákosu majú vyrobené aj lode, ktorými v prípade potreby plávajú k brehu.

[singlepic id=23472 w=320 h=240 float=left]Mali ste počas cesty týmito krajinami aj nejaké nepríjemné zážitky?

Cestou sa nám vo výške 4200 metrov nad morom pokazil autobus. Situácia bola naozaj kritická. Zbalili sme si veci a čakali, či našou cestou pôjde autobus, ktorý by nás odviezol, no nič nešlo. Nakoniec sa dvaja šikovní účastníci zájazdu pokúsili poruchu odstrániť, a podarilo sa im to natoľko, že sme mohli pomaly v ceste pokračovať. Druhou takou netradičnou skúsenosťou bolo, že niekoľko dní v čase, keď sme mali prejsť hranicu medzi Peru a Bolíviou, sa konali veľké demonštrácie. Na ceste boli nasypané vysoké kamenné zátarasy a vypálená colnica. Tak to nebolo príliš príjemné. Napriek tomu, že cesta bola náročná aj namáhavá, som veľmi rád, že som v južnej Amerike bol, a čo všetko som videl.

Verím, že o Vašich zážitkoch by sa dalo rozprávať veľmi dlho. A preto naše rozprávanie doprevádzané fotodokumentáciou bude pokračovať. V ďalšej časti sa dočítate o ceste Karola Bubíka do amazonskej džungle.

[nggallery id=1302]

Zhovárala sa: Petra Adamcová Foto: Karol Bubík

Reklama