Cesta Karola Bubíka do Amazonského pralesa

Reklama

 

 

 

 

 

Pred nedávnom sme uverejnili rozhovor s Karolom Bubíkom, ktorý si splnil jeden zo svojich cestovateľských snov a urobil si výlet do Južnej Ameriky. Navštívil Peru, Chile, Bolíviu a okrem architektonických pamiatok z obdobia Inkov strávil aj niekoľko dní uprostred amazonského pralesa.

[singlepic id=24646 w=320 h=240 float=left]Ako prebiehalo vaše amozonské dobrodružstvo?

Reklama

 

V džungli som bol so skupinkou šiestich turistov a miestnym sprievodcom. Spolu sme tam strávili sedem dní a šesť nocí v chatrčiach bez elektriny. Večer pre nás spúšťali agregát, aby sme si mohli nabiť baterky do kamier a fotoaparátov. Stravu sme mali ich pôvodnú, varili nám v chatkách i na lodi, ktorou sme sa cez džungľu plavili.

Aký bol váš denný program?

Reklama

 

 

 

Prechádzali sme džungľou pešo, na lodi i autom. Boli sme v národnom parku, kde dodnes žijú kmene, ktoré vôbec nepoznajú civilizáciu. Na jednom mieste sme narazili na ich stopy. Navštívili sme dedinku Pokamono, kde žijú pôvodní obyvatelia. Tí nás učili strieľať z ich kuší, ukazovali nám, ako sa dá trením dvoch driev zapáliť oheň a podobne. A tma v džungli je neskutočná, na čiernej oblohe žiaria hviezdy ako silné žiarovky. Atmosféru dotvárajú zvuky zvierat.

[singlepic id=24654 w=320 h=240 float=left]Aký je to pre Európana pocit, keď príde do džungle?

Najzaujímavejšia pre mňa bola amazonská vegetácia. Boj o život každej rastliny v džungli, rastie tam jedna rastlina na druhej, plazia sa do výšky niekoľkých metrov po stromoch, aby mali aspoň trochu svetla. Pozoroval som tiež veľa motýľov. Sklamaný som bol zo zvierat, bolo ich oveľa menej ako som čakal. Zahliadli sme len kapibary, divoké prasatá boli cítiť podľa pachu a opice žili vysoko v korunách stromov. V kempe, kde sme bývali, žil ochočený tapír, ktorý bol v mladosti zranený jaguárom a ľudia ho zachránili.

Ako ste zvládali tropické počasie?

V pralese je veľmi vlhko, stále sme boli mokrí. Veci, ktoré sme si oprali nám nikdy nevyschli. Ale inak sa dala turistika zvládnuť bez problémov aj v týchto podmienkach.

[singlepic id=24647 w=320 h=240 float=left]Viem, že počas výletu ste zažili aj pár menej príjemných chvíľ. Prezradíte čo sa vám stalo?

Okrem klasického člna sme sa plavili aj na rafte. Sedel som v zadnej časti a na jednej veľkej vlne nás nadhodilo, a mňa vystrelilo do rieky. Vo chvíli, keď som bol pod vodou, som si povedal, že to je asi koniec. Našťastie som mal vestu, ktorá ma držala nad hladinou a dostal som sa späť do člna. Dokonca som bol pochválený, že som pri páde do vody nepustil veslo a pevne ho držal. Ďalším nečakaným zážitkom bolo, keď som zostal sám v džungli. Venoval som sa foteniu a nakrúcaniu, a tak sa stalo, že ma moja skupinka odbehla. Po pol hodinke som ich ale našiel. Ani netušili, že som sa im stratil. Najväčší strach som však mal, keď sme zostupovali zo štyri tisíc metrového kopca do ústia džungle. Cesta sa rozpadala, zosúvala a štatistika vraj hovorí, že mesačne sa tam jedno auto zrúti. Vtedy mi nebolo všetko jedno. Napriek tomu bola návšteva amazonského pralesa krásnym zážitkom a môj ďalší splnený cestovateľský sen.

[nggallery id=1363]

Zhovárala sa: Petra Adamcová

Reklama