B. Polívka: Nie som jukebox, kde stačí zatlačiť na gombík a spustí

Reklama

 

 

 

 

Samozvaný panovník valašského kráľovstva a herec s nenapodobiteľným štýlom, Bolek Polívka, predstavil počas dvanásteho ročníka česko–slovenského festivalu Piešťanské randezvous, slovenskú a aj piešťanskú premiéru nového predstavenia Český lev.

[singlepic id=5409 w=320 h=240 float=left]Čo vás podnietilo  preniesť filmové ceny Český lev do divadelného prostredia?

Reklama

 

Český lev je šou, ktorá má svoje pravidlá. Pre mňa je zábavné sledovať ako vzniká, byť jej súčasťou a tiež človekom, kvôli ktorému vzniká. Baví ma sledovať tie nervy okolo. Leva som uvádzal trikrát. Najskôr sám, potom s dcérou Aničkou a naposledy s Pavlem. Keďže je vysielaná v televízii, môže byť i v divadle.

Bolo cieľom predstaviť divákom zákulisie Českého leva alebo všetko obrátiť na vtip?

Reklama

 

 

Mám v povahe hovoriť aj o vážnych veciach s istou dávkou humoru. Cieľom je predovšetkým ukázať divákovi atmosféru so všetkými problémami, založenú na spontánnych nápadoch.

[singlepic id=5410 w=320 h=240 float=right]Je možné porovnať situácie, keď ste s Pavlem Liškou Českého leva najskôr moderovali a teraz, keď ho predstavujete ako divadelnú inscenáciu?

V divadle je menej nervov, zabávame sa stále viac. Hrali sme to tretíkrát, na Slovensku v premiére. Predstavenie sa neustále vyvíja, pretože to, čo sme hrali tu v Piešťanoch je iné ako to, čo sme hrali v Brne. Je plné improvizácie a momentálnych nápadov, preto bude neustále nové.

Zrodil sa nápad z dojmov po spoločnom moderovaní Českého leva?

Je nám ľúto odložiť do archívu „predtočené“ veci, napríklad z Koliju, ale aj z ostatných snímok. Myslím, že sú to vydarené kúsky a bola by ich škoda. S Pavlem sa nám na javisku celkom dobre existuje. Pripravené veci považuje za momentálnu improvizáciu, je veľmi trefný. Málokto dokáže takto spontánne improvizovať, aby si to divák čo i len všimol. Niekto potrebuje texty úplne na pevno, my nie.

[singlepic id=5411 w=320 h=240 float=left]Ako ste si užili poctu, keď ste sami získali Českého leva?

Mnohokrát som bol nominovaný a dvakrát poctený. Vtipkujem, ale je to určite radosť. Inak sa mi vracia do Olšan na farmu s levom ako bez neho. Keď som nominovaný, správca farmy hneď začne tesať do krbu ďalšiu dieru na leva. Keď nič nepriveziem, strpčene na mňa pozerá, že jeho práca vyšla nazmar. Už len kvôli nemu by som ho mal vždy priniesť.

Z času na čas hráte so slovenskými hercami. Ako vnímate slovenský charakter?

Hrám s Milanom Lasicom, vľúdny chlap, samozrejme, hral som aj s inými. Vo filmoch som sa párkrát stretol aj s Mariánom Labudom. Za výnimočne dobré považujem slovenské divadlo, nielen národné v Bratislave, ale aj iné scény, napríklad v Nitre. Málokto dokáže zahrať Čechov tak, ako Slováci.

[singlepic id=5412 w=320 h=240 float=right]Ako vnímate názor českej tlače, že ste sa stali národnou inšpiráciu?

Čítal som i horšie hodnotenia.

Už v mladosti ste sa preslávili herectvom, pantomímou či groteskou. Stretli ste sa neskôr s Vašimi detskými kolegami?

Áno. Z času na čas sa vídame s Ctiborom Turbom, Borisom Hybnerom, Papežíkom aj inými.

Čo alebo kto pre Vás zdrojom inšpirácie? Sú to priatelia, rodina alebo okolie?

Sám život. Na farme máme ťavu, je tiež inšpiráciou. Nemusí to byť v zásade rodina.

[singlepic id=5413 w=320 h=240 float=right]Skutočného leva na farmu neplánujete?

Farmu navštevujú priatelia s deťmi. Šeliem sa bojím, preto čas od času prichádza Národní Cirkus Jo-Joo. Vyrastie na záhrade v priebehu noci a deti majú ráno obrovský zážitok. Môžu obdivovať aj sibírske tigre a levy.

Máte nejakú originálnu príhodu, na ktorú vždy s kamarátmi radi spomínate?

Nie, pretože nie som jukebox, kde stačí zatlačiť na nejaký gombík a spustí.

Zhovárala sa: Tatiana Michalková   Foto: Tomáš Hudcovič – hug(o)photo agency

Reklama