Autori rekonštrukcie Starej elektrárne: Bude to škola hrou

Reklama

 

 

 

 

 

V jej múroch má vraj každý Piešťanec svoju tehlu. Postavili ju v roku 1906 a odvtedy dodávala elektrinu  celému mestu. Neskôr slúžila ako rozvodňa. Opustená elektráreň s fasádou z režného muriva na Staničnej ulici sa v roku 1995 stala národnou kultúrnou pamiatkou. Uvedomujúc si jedinečnosť priestorov a príležitosť funkčne vrátiť obyvateľom tento areál sa Západoslovenská energetika rozhodla budovu znovu oživiť. Má z nej byť kultúrno-spoločenské centrum so stálou expozíciou technického múzea. Preto v spolupráci s Fakultou architektúry STU v Bratislave a Design factory, o. z. vyhlásili súťaž pre študentov. Zapojilo sa 24 z nich. Víťazom sa stali, vtedy ešte študenti štvrtého ročníka, Ing. arch. Michal Ganobjak a Ing. arch. Vladimír Hain. Terajší doktorandi na FA STU načrtli, na čo sa môžeme v Piešťanoch o pár rokov tešiť.

[singlepic id=28762 w=520 h=350 float=center]

Reklama

 

Aká je základná myšlienková osnova vášho návrhu?

Projekt revitalizácie Elektrárne v Piešťanoch prinavracia elektráreň opäť Piešťancom. Tu, kde kedysi bolo miesto výroby energie a jej transformácie, sa ďalej rozvíja myšlienka elektrárenstva. Z fyziky vieme, že energia nevzniká ani nezaniká, premieňa sa z jedného druhu na iný. Tento raz sa bude meniť na druh kreatívnej energie. Nové kultúrno-vzdelávacie centrum ponúkne informácie o tom, čo to vlastne energia je, ako sa dá získať, na aké druhy sa môže premeniť. Poskytne priestory aj pre iné ako len technické kreácie. Nové centrum názorne predstaví ako sa energia získava, koľko práce vyžaduje. Z toho sa odvíja jej hodnota aj prečo by sme s ňou mali šetriť.

Reklama

 

 

 

Študentskú súťaž na obnovu piešťanskej elektrárne, ktorú vypísali ZSE, ste vyhrali ešte v roku 2009. Prečo si porota vybrala práve váš návrh? V čom bol lepší?

Páčilo sa im to. Náš návrh bol striedmy. Vystupoval nenásilne do zachovaného priemyselného prostredia, ale naopak ho dotváral a podporoval. Zámerom bolo, aby budova elektrárne vynikla, a nič ju nerušilo. Návrh do budovy vôbec nezasahoval. Na budove starej elektrárne sme nič nebúrali ani nemenili (nedomontovali pôvodné zariadenia), len sme pridali novú reverzibilnú časť a efektívne využili existujúce priestory. Nepamätám si však presne čo oslovilo porotu, v zápise stálo toto: „Ako najkomplexnejšie riešenie priestoru a objektov areálu v každom ohľade porota vyhodnotila súťažný návrh autorskej dvojice …“. V postupujúcej práci na projekte bolo potrebné urobiť drobné zmeny, ktoré pomôžu zaručiť životaschopnosť nového centra. Všetky varianty riešenia boli konzultované a výsledné riešenie schválené Krajským pamiatkovým úradom v Trnave.

[singlepic id=28742 w=520 h=350 float=center]

Projekt s rozpočtom 3,8 milióna eur má byť hotový v roku 2014. Začalo sa už s prípravnými fázami? V akom štádiu je budova dnes?

Nová stavba sa historickej budovy dotýka minimálne: ide o prístavbu, ktorá prekrýva zastrčený kút areálu, nadstavbu, ktorá umožňuje výstup na strechu a podstavbu pre nové technické vybavenie. V súčasnosti sa pracuje v podzemnom podlaží, kde budú umiestnené toalety pre návštevníkov, ako aj časť pre technické vybavenie budovy v hale strojovne. Pred samotným začiatkom prestavby sa v elektrárni konalo slávnostné zahájenie stavebných prác so svetelným programom. Ten predstavil budúcnosť elektrárne verejnosti. Opäť sa zbierali symbolické tehly na prestavbu elektrárne na nové centrum. Večer opäť pripomenul ideu spolupatričnosti a spolupráce, o ktorú v projekte od začiatku ide.

REKLAMA

Po ukončení stavby sa z našej elektrárne stane vôbec prvé hands-on science múzeum na Slovensku. O čo v takomto type múzea ide? Bolo pre vás ťažké vytvoriť v našom prostredí miesto na interaktívnu výuku?

Možno nie celkom prvé, ale určite jediné svojho druhu. Sama otázka interaktívnej výuky trocha prezrádza náplň. Výuka (výučba) v sebe skrýva predsudok nedobrovoľnosti. V našom návrhu vytvárame priestor pre samostatné interaktívne vzdelávanie. Ide o predstavenie sveta energií deťom hravou formou. Vytvárame priestor pre invenciu a kreativitu. Tvorivejší preklad výrazu hands-on science hovorí o vede a technike rukolapne; skrýva v sebe motiváciu. Podporí detí aj ostatných návštevníkov v hľadaní vedomostí a radosti z ich objavu. Preto sme nazvali toto miesto Eureka centrum. Archimedove zvolanie „Heuréka!“ je úprimným slovným výrazom radostného nadšenia nad vyriešením neľahkej úlohy. Od tých čias sa využíva na opis objavných situácií, ktoré sa budú na tomto mieste diať často.

[singlepic id=28744 w=520 h=350 float=center]

Ako sa vám spolupracovalo s takým veľkým investorom ako sú ZSE? Bola ich predstava jasná už od začiatku?

Pri vypísaní súťaže ZSE určila len približné obsahové zameranie projektu a očakávali práve prínos ideí, ktoré by ich predstavu konkretizovali. Takáto dôvera k študentským nápadom bola veľmi inšpirujúca. Keďže sme projekt riešili ako spolužiaci/kolegovia v rámci jedného semestra, počas Ateliérovej tvorby na Fakulte architektúry, na vyzretie návrhu bol dostatok času. Súťaž sa odovzdávala týždeň po ukončení semestra. To bol aj vhodný čas na dopracovanie a zakomponovanie pripomienok zo záverečnej obhajoby. Do súťaže sme odovzdali kompletný projekt, ktorý sa odvtedy výrazne nemenil. Neskôr pribudlo „neviditeľné“ podzemné podlažie a bezbariérový panoramatický výťah. Overovali sme však aj iné možnosti. ZSE sa ukázala byť veľmi rešpektujúcim a trpezlivým partnerom. Keďže ide o objekt kultúrnej pamiatky, navyše industriálneho charakteru, potreboval aj tento projekt prejsť náročným administratívno-schvaľovacím procesom. Všade sa však rešpektoval a dodržal zákonný postup. Toto je dnes, najmä pri stavbách priemyselného dedičstva, skôr výnimočný príklad.

Okrem expozície technického múzea a návštevníckeho centra bude obyvateľom slúžiť aj multifunkčný halový priestor. Na čo konkrétne sa môže využívať?

Celý komplex nového centra sa skladá zo: starej elektrárne, ktorá ma sama o sebe dve časti. Najstaršia časť bývalá generátorová hala bude využívaná počas dňa pre vzdelávacie účely a výstavy, vo večerných hodinách pre kultúrno-spoločenské aktivity. V novšej časti starej elektrárne – rozvodni bude múzeum posledného dňa so stálou expozíciou, ktoré oboznámi s históriou elektrárne. Stará technológia však bude doplnená novou, ktorá interaktívne ponúkne ďalšie zaujímavé informácie. V pristavanej novej časti budú nevyhnutné rozptylové priestory s možnosťou umiestnenia veľkorozmerných exponátov. Budova bývalej obchodnej kancelárie, prístupná z ulice, je ako stvorená pre návštevnícke centrum tzv. showroom. Tu sa aj okoloidúci dozvedia viac nielen o dianí v centre a celom areáli, ale aj v meste. Krídlo doterajších dielní bude transformované do akéhosi „experimentária“ s laboratóriom a interaktívne vedecké hračky. Záhrada ponúka celoročný priestor pre usporadúvanie väčších akcií, či pokusov s prírodnými zdrojmi. V ďalšej fáze projektu sa uvažuje aj s výstavbou multifunkčnej haly s 3D kinom a podzemným prepojením všetkých budov s rozšírenou expozíciou.

Hala bývalej strojovne generátorov je priestor takmer bez zachovaného technologického vybavenia. Fungujúce stavby priemyslu boli a sú podrobené neustálym modernizáciám. Preto, keď elektráreň prestala generovať elektrinu jej strojové vybavenie bolo odkúpené cukrovarom v Sládkovičove. Má to aj svoje pozitívne stránky. V priestore ostal iba rozvodný kanál pod zemou, ktorý si návštevníci budú môcť pozrieť z podzemného podlažia. Sú tam steny elektromerov s originálnymi mramorovými izolačnými doskami a v hale dominuje nákladný mostový žeriav v podstrešnej časti. Takéto priemyselné pozadie vytvára vhodnú atmosféru pre vzdelávanie, expozíciu aj zábavu s tematikou energetiky a vytvárajú tak neopakovateľný priestor aj pre rozmanité kultúrno-spoločenské aktivity.

[singlepic id=28746 w=520 h=350 float=center]

Váš návrh má ambíciu zvýšiť povedomie o kolobehu energií a jej spotrebe. Akým spôsobom sa deti budú učiť o šetrení energiami?

V projekte využívame princípy Komenského zásady Škola hrou. Medzi deťmi vo všeobecnosti klesá záujem o prírodné vedy. Takéto vzdelávaco-kultúrne centrum má snahu deťom opäť priblížiť prírodné vedy a ich zákonitosti. Tvorivou a zábavnou formou sprístupní tieto poznatky nielen deťom, ale aj iným vekovým kategóriám návštevníkov. Vo svete podobné koncepty už fungujú. Už sa pracuje aj na obsahovej stránke výstavy. Ideovo to bude Energia a hra, ktorá sa stala aj témou medzinárodného interdisciplinárneho workshopu BEST (Board of European Students of Technology). Workshopom sme si overovali organizačné aj metodické postupy ako by to mohlo vyzerať v budúcnosti v priestoroch elektrárne a jej okolí Študenti technického zamerania z celej Európy priniesli mnohé námety ako priblížiť problematiku energie, ako prezentovať minulosť a súčasnosť elektrárne. Výstava výstupov bola otvorená týždeň nato v Design factory. Organizátori BEST posunú túto výstavu aj na Fakultu architektúry. Expozícia umožní zažiť energiu, zvlášť vo forme elektriny, všetkými zmyslami.

Máte ambície sa i naďalej venovať obnove historického dedičstva? Prečo je to dôležité?

Obaja sme sa pre komplexné doriešenie návrhu začali touto témou venovať podrobnejšie. Po skončení inžinierskeho štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave, pokračujeme v doktorandskom štúdiu na Ústave teórie a dejín architektúry a obnovy pamiatok s témami dizertačných prác, ktoré sa venujú obnove historického industriálneho dedičstva.

Priemyselné dedičstvo predstavuje jeden z najdôležitejších záznamov rozvoja miest a obcí. Monumentálne priemyselné stavby reflektujú neobyčajný technicko-hospodársky rozmach doby, pokrok vedy a techniky v posledných dvoch storočiach. Aj po zániku pôvodnej funkcie sa svojou architektúrou naďalej výrazne podieľajú na atmosfére každého mesta.

Význam priemyselného dedičstva sa do nášho povedomia dostal pomerne neskoro. Až donedávna tu nebol žiadny osobitný záujem zo strany odborníkov alebo laickej verejnosti. Preto boli budovy, ktoré dnes odborníci porovnávajú s nádhernými šľachtickými sídlami alebo chrámami nazývajúc ich palácmi práce, často bez zľutovania zničené. V tom ešte stále pôsobila eufória ,,modernizácie“ z predkrízových rokov. Mnoho priemyselných pamiatok na Slovensku už bolo zrovnaných so zemou. Je dôležité, aby sme v našom povedomí zmenili presvedčenie o tejto časti nášho hodnotného historického dedičstva.

[nggallery id=1601]

Zhovárala sa: Lívia Gažová Foto: Martin Palkovič

Reklama