Pamätihodnosti mesta: Pomník obetiam I. svetovej vojny

Reklama

 

 

 

 

Pamätihodnosť mesta Piešťany, nesúca názov Pomník obetiam I. svetovej vojny, sa nachádza na Štefánikovej ulici oproti farskému kostolu svätého Štefana. Pieskovcový monument bol vyhotovený v roku 1937 miestnym rodákom akademickým sochárom, monumentalistom, reštaurátorom, autorom mnohých sôch a pamätníkov Valérom Vavrom.

Reklama

 

Na troch stranách masívneho piedestálu, na ktorom sa týči súsošie Krista a matky žialiacej nad telom mŕtveho syna, sú osadené čierne mramorové tabule so 175 menami padlých Piešťancov. Pomník na sebe nesie nápis „Na večnú pamäť padlým hrdinom“ a dvojkríž na strede vyvýšeného trojvršia, ktorý predeľuje dátum trvania prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918.

Reklama

 

Valér Vavro sa narodil v roku 1911 v Piešťanoch, kde aj prežil väčšinu svojho života a tvoril. Patrí k významnej slovenskej výtvarnej generácii – „Generácii 1909“ , ktorá od svojho vstupu do verejného života začiatkom 40. rokov 20. storočia tvorila základy slovenského sochárstva, konštituovala jeho cestu i profil. V rokoch 1927 – 1930 sa vyučil kameno – sochárske remeslo v dielni Václava Rymplera v Piešťanoch, v rokoch 1931 – 1935 študoval na Štátnej priemyselnej škole kameno – sochárskej v Hořiciach. Potom pokračoval v ďalšom štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde u významného českého sochára prof. Bohumila Kaffku študoval v rokoch 1935 – 1939 monumentálne sochárstvo.

Štúdium ukončil čestným uznaním. Po štúdiách sa usadzoval na Slovensku, postupne v Piešťanoch, Trenčíne a Kremnici, kde pôsobil ako profesor na stredných školách. Roku 1939 sa stal členom Spolku slovenských umelcov, roku 1949 členom družstva Tvar a od vzniku Zväzu slovenských výtvarných umelcov bol i jeho členom. Valér Vavro aktívne zasiahol do povojnového kultúrno – spoločenského života rodného mesta. S jeho osobou je spojená kontinuita známej piešťanskej umeleckej kolónie, ktorú v 30. rokoch 20. storočia zorganizoval Janko Alexy, ako aj vznik Sochy piešťanských parkov v roku 1967, ktorá vznikla ako priamy pokračovateľ sochárskych výstav, ktoré Vavro organizoval začiatkom 60. rokov vo všetkých dostupných priestoroch, predovšetkým Kursalone. Pravidelne vystavoval na Soche piešťanských parkov, kde získal viacero odmien, alebo pracoval v organizačnom výbore výstavy.

V roku 1978 získal Cenu mesta Piešťany a v roku 1981 cenu Martina Benku. V roku 1981 vydala Okresná knižnica v Trnave Personálnu bilbliografiu Valéra Vavru. Od absolvovaní štúdií sa Valér Vavro venoval monumentálnej, komornej, portrétnej a reštaurátorskej tvorbe v klasických sochárskych materiáloch (kameň, drevo, bronz). Zúčastňoval kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Realizované boli nasledovné autorské výstavy: Výber z diela, Bratislava, výstavná sieň Hviezdoslavovo nám.,1961; Valér Vavro – Sochy, Piešťany, Dom umenia,1981; Valér Vavro, jubilejná výstava, Piešťany , Spoločenské centrum SLK, 1986; Valér Vavro, výber z diela, Nitra, VÚRV, 1986.

Ako reštaurátor sa venoval záchrane historických umeleckých diel. Aj jeho zásluhou sa zachovalo dedičstvo vzácnych umeleckých diel (Nitriansky hrad, ranogotický kostol v Bytči, spolu s L. Ľ. Pollákom reštauroval Morový stĺp v Kremnici a priečelie Trojičného kostola v Bratislave a rad plastík). Svojou monumentálnou tvorbou riešil závažné úlohy pomníkovej tvorby (Pomník padlým v 1. svetovej vojne Piešťany,1937; pomník Osloboditeľom, Piešťany 1950; Pomník padlým 2. svetovej vojny, Staré Hory; Pomník padlým 1. svetovej vojny, 1964; Náhrobok Mons. Dr. P. Jantauscha v kláštore PIA XI. vo Vrbovom, 1948; pomník biskupa Štefana Moyzesa vo Veselom, l971) spoločenskej objednávky a dotvorenie architektúry, životného a pracovného prostredia (Úroda, Piešťany,1937; Hold rodisku, Piešťany,1978; Hrajúce sa deti, Piešťany; Cestujúca rodinam, Piešťany; Spomienka, Piešťany; Sĺňava, Piešťany; Po kúpeli, LD Irma Piešťany; emblém kúpeľov, Thermia Palace, Piešťany; Chlieb, Stredoslovenské mlyny a pekárne Rimavská Sobota; päťmetrový reliéf Mlaď, námestie v Trebišove; Plody lásky, Trebišov a celý rad iných).

S jeho dielami sa stretneme v desiatkach miest na Slovenku i v zahraničí. Rozsiahla portrétna tvorba má osobitné postavenie vo Vavrovej tvorbe. Je bilanciou osobnej výpovede o človeku a jeho vnútornom živote. Zahŕňa desiatky portrétov historických osobností slovenských dejín, rodného mesta i obyčajných ľudí, ktorých stretával (Starenka z Piešťan, Starec, Notár Novotný, dramatik Ivan Stodola, maliar Aurel Kajlich, štúrovec Jur Palkovič, MUDr. E. F. Scherer, Klára Havlíková, Silvia , Sestry, ai.) Popri portrétoch velikánov svetovej kultúry (Beethoven, Rembrandt van Rijn), vyhotovil celú galériu búst slovenských osobností (D. Jurkovič, J. Króner, Š. Moyzes, J. Nemčík, Z. Nováček, J. Palkovič, A. Sirácky). So sochárskymi prácami Valéra Vavru sa dnes môžeme stretnúť v SNG v Bratislave, Galérii J. Koniarka v Trnave, či galériách v Nitre a Banskej Bystrici.

Valér Vavro zomrel v roku 1992, pochovaný je na hornom (Starom) cintoríne v Piešťanoch, v rodinnom hrobe D – 65. Práce na území mesta Piešťany: Pomník padlým z 1. sv. vojny – pred farským kostolom sv. Štefana „Úroda“ – pred Balneologickým múzeom, „Hold rodnému mestu“ – pred amfiteátrom, Pomník „Osloboditeľom“ – nám. SNP, portrét dramatika „Ivana Stodolu“ – na dome, v ktorom býval, nám. SNP, „Cestujúca rodina“ – železničná stanica, „Hrajúce sa deti“ zelená plocha sídlisko, za reštauráciou Semafor, „Rozprávka“ – pred budovou bývalej detskej nemocnice, „Spomienka“ na začiatku kolonády Winterova ul., „Páv“ – keramický reliéf na balkóne Thermie Palace, 2 reliéfy na balkóne Thermie – bližšie k fasáde, reliéf „Po kúpeli“ na priečelí LD Irma, „Ľudová tanečnica“ a „Ľudový tanečník“ – interiér kaviarne Thermia Palace, „Sĺňava“ – záhrada Balneí pri bazéne, „Vyšívačka“ – reliéf, budova bývalej Piešťanky na Školskej ulici, reliéf na budove Mlynov a cestovinární Hurbanova ul., „Hojdačka“ sídlisko Juh, pred nákupným strediskom, „Čítajúca“ pred ZŠ Brezová, dnes už len torzo pôvodnej zadnej steny hudobného pavilónu, „Matka s deťmi“ – pomník na Žilinskom cintoríne.

-lt/Zdroj: Pamätihodnosti mesta Piešťany, Citácia – Piešťanské cintoríny. 2005 (Piešťany: Mestská knižnica, stredisko PIC, 2005.)/Foto: lt, Piešťanské informačné centrum-

Reklama