História
Osobnosti Piešťan: Ivan Stodola
Významný slovenský spisovateľ, dramatik a lekár Ivan Stodola sa narodil 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši. V Piešťanoch sa usadil v roku 1954 krátko po prepustení z väzenia, kam ho na osem rokov neprávom poslali zástupcovia štátnej moci. Po nástupe do dôchodku sa v našom meste venoval literárnej tvorbe a v roku 1968 sa stal čestným predsedom piešťanskej organizácie Matice slovenskej. Býval na Námestí SNP, kde ho pripomína pamätná tabuľa od sochára Valéra Vavru, autorom výtvarného riešenia a osadenia je Ladislav Sulík. Ivan Stodola zomrel v Piešťanoch 26. marca 1977, najskôr ho pochovali v Bratislave a od roku 1989 spočíva na Národnom cintoríne v Martine.
V krátkom časovom rozmedzí si pripomíname 129. výročie narodenia a 40. výročie úmrtia jedného z našich najvýznamnejších literátov. Počas svojho života napísal až 44 diel, napríklad Mravci a svrčkovia, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, či Básnik a smrť. Počas rokov strávených v Piešťanoch napísal napríklad Pre sto toliarov, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom i Zahučali hory. Preslávil sa najmä divadelnými a historickými hrami, ale venoval sa aj písaniu odbornej lekárskej literatúry. Za jeho prínos v kultúrnej oblasti mu boli udelené významné ocenenia zaslúžilý umelec a národný umelec.
Ivan Stodola vyrastal vo vlasteneckom kultúrnom prostredí, kde zohrávalo závažnú úlohu ochotnícke divadlo a zborový spev. V roku 1933 navštívil USA, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy krajiny, čo ho inšpirovalo k napísaniu diela Cigánča. Vo svojej tvorbe idealizoval vlastenectvo dobrovoľníkov počas Slovenského národného povstania, poukazoval na demagógiu vtedajších politikov a bezzásadovosť meštianstva.
Jeho divadelnú tvorbu ovplyvnil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, pričom Ivan Stodola sa prejavoval ako neľútostný satirik slovenského malomeštiactva, ktoré ukazoval v priamom svetle vo svojich komédiách. Nadväzoval na tradície Jozefa Gregora Tajovského a Jána Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, predovšetkým schopnosťou kriticky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili rozvoj a napredovanie slovenského národa.
V roku 1951 bol komunistickým režimom protiprávne zatknutý. Po viac než roku ťažkej a krutej vyšetrovacej väzby bol odsúdený na osem rokov žalára za údajnú sabotáž a na konfiškáciu celého majetku. Podmienečne ho prepustili po dvoch rokoch, ktoré strávil v mnohých väzniciach v Čechách i na Slovensku. O svojich zážitkoch z väzby napísal autobiografickú knihu Smutné časy, smutný dom.
„Rozlúčka so zosnulým bola v Hviezdoslavovom divadle v Bratislave. Nebohý bol spopolnený v krematóriu v Slávičom údolí v Bratislave. Smútočného aktu sa zúčastnila delegácia Mestského národného výboru v Piešťanoch, ako aj mnohí obyvatelia Piešťan,“ uvádza sa v Kronike mesta Piešťany.
-lt/Zdroj: Mestská knižnica mesta Piešťany, www.osobnosti.sk, sk.wikipedia.org/Foto: Mestská knižnica mesta Piešťany, sk.wikipedia.org, europeana1914-1918.eu-