Havárií jadrových elektrární bolo v histórii niekoľko, Štefan Škulec ich predstavil v AKSene

Reklama

 

 

 

 

Centrum aktívnych seniorov AkSen zažilo vo štvrtok 28. apríla prednášky s názvami „30. výročie černobyľskej havárie“, ktorú odprezentoval Štefan Škulec a „História monitorovania a hodnotenia dopadov černobyľskej havárie“, ktorú pripravil Jozef Morávek. Účastníci sa dozvedeli mnohé zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa nielen havárie v Černobyle, ale aj v elektrárňach Three Mile Point, Jaslovské Bohunice, Fukushima a v závode na spracovanie jadrového paliva Majak v ruskom Kyštyme. 

Reklama

 

V rámci svojej prednášky odprezentoval bývalý generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec výber havárií. Venoval sa počiatkom vývoja vo využívaní jadrovej energie pre vojenské účely v ruskom Kyshtyme, cez prvú veľkú haváriu na jadrovej elektrárni v americkom Three Mile Island a na území Československa, priamo v našom susedstve, v Jaslovských Bohuniciach. Veľkú časť prezentácie venoval jadrovej elektrárni Černobyľ, pri ktorej sa venoval ako pracovník SHMÚ monitorovaniu pohybu oblakov s rádioaktívnym materiálom. Nezabudol, samozrejme, ani na nehodu elektrárne v jednej z najvyspelejších krajín sveta, ktorou bola nehoda v japonskej Fukushime.

Reklama

 

 

„Prvý vzostup rádioaktivity na území ČSSR bol zaregistrovaný 29. 4. 1986. Pomerne dobre to vysvetľuje trajektória centra oblaku, emitovaného z Černobyľu o polnoci dňa 27. 4., ktorý v noci z 29. 4. na 30. 4 prenikol cez severnú hranicu na územie Československa a pokračoval južným smerom. Z trajektóriovej analýzy je zrejmé, že oblaky emitované z Černobyľu na konci prvého dňa havárie kontaminovali atmosféru nad strednou časťou Československa už v popoludňajších hodinách 29. apríla. Ako sa neskôr ukázalo, tento oblak spôsobil maximálne hodnoty koncentrácie rádionuklidov v ovzduší nad územím Československa, spôsobené černobyľskou haváriou a namerané dňa 30. 4. aj v rámci monitorovacieho systému štátu,“ priblížil vplyv černobyľskej nehody Štefan Škulec.

Nehoda Kyštym

V ruskom Kyštyme v Čeľabinskej oblasti sa nachádza závod Majak na spracovanie jadrového paliva. Bol vybudovaný po roku 1946 pre vojenské účely, teda k výrobe plutónia, neskôr pre spracovanie a výrobu paliva. Závod je známy so svojou rozlohou okolo 90 kilometrov štvorcových ako najväčší svojho druhu v Rusku a najmä pre veľké úniky radiácie, vrátane jednej z najväčších jadrových havárií so stupňom závažnosti 6 na stupnici INES.

K najhoršej z množstva havárii došlo 29. októbra 1957 v 16:20 miestneho času, kedy vybuchla nádrž, v ktorej sa skladovala zmes acetátov a nitrátov sodných, vrátane nitrátov všetkých možných rádionuklidov. K výbuchu došlo následkom odparenia chladiacej vody, bez ktorej sa nádrž zahriala na 350 °C. Chemický výbuch približne 70 až 80 ton zmesi rozptýlil asi 740 PBq rádioaktivity do výšky 1 km, z čoho 90 % dopadlo v najbližšom okolí a zhruba 74 PBq sa rozptýlilo vo „východouralskej rádioaktívnej stope“ smerom na severoseverovýchod. Počas činnosti závodu sa rádioaktívne odpady vypúšťali najprv do rieky Teča a neskôr do jazera Karačaj, ktoré sa označuje ako najviac znečistené miesto na Zemi. V 80. rokoch bolo zakryté. Nehoda bola utajovaná až do konca Sovietskeho zväzu.

Nehody Jaslovské Bohunice

Prvá nehoda sa stala dňa 5. 1. 1976 počas štandardnej procedúry, výmeny palivového článku v technologickom kanáli reaktora. Čerstvý palivový článok bol tlakom plynu vystrelený do sály. Príčinou zlyhania bol nedokonale „uzamknutý“ technologický kanál po vložení palivového článku. Voľnému úniku kontaminovaného chladiva zabránil personál prisunutím zavážacieho stroja na otvorený kanál reaktora, čím sa zabránilo rozsiahlejšiemu úniku. Ventilačné systémy elektrárne pracovali správne a kontaminovaná vzdušná zmes z interiéru elektrárne bola odvádzaná ventilačným komínom. Povolené denné limity pre vypúšťanie komínom neboli prekročené pre rádioaktívne plyny a boli prekročené asi o 15 % pre rádioaktívne aerosóly. Maximálna dávka pre obyvateľa v okolí dosiahla asi 1.10-8 Sv. Reaktor bol po havárii odstavený na 6 mesiacov.

K druhej havárii došlo dňa 22. 2. 1977 v popoludňajších hodinách pri štandardnej výmene palivového článku. Počas prípravy nového palivového článku došlo k chybe personálu. Pri príprave čerstvého palivového článku si pracovníci všimli, že sáčok so silikagelom, ktorý sa vkladal do článkov ako absorbér vlhkosti po dobu jeho uskladnenia je roztrhnutý a guľôčky sú vysypané v palivovej kazete. Silikagel povysávali, avšak nevšimli si, že istá časť uviazla vo vnútri kazety v dištančných mriežkach. Reaktor bol odstavený a chladenie zabezpečené. Došlo však k prienikom rádioaktivity do sekundárneho okruhu a až do chladiacich veží. Počas prvých dvoch dní po udalosti došlo k dvojnásobnému až trojnásobnému prekročeniu limitov emisií z komína a povolené hodnoty rádioaktivity vo vypúšťaných odpadových vodách boli prekročené až 5 000 – násobne. Po vyvezení paliva z reaktora sa situácia stabilizovala. Oficiálne uvádzaná maximálna hodnota efektívneho dávkového ekvivalentu v okolí bola hlboko pod limity. Havária spôsobila kontamináciu kanálu, do ktorého sa vypúšťali odpadové vody elektrárne. Podľa oficiálnych správ neboli prekročené dávkové limity ani u kritickej skupiny obyvateľstva.

Havária Three Mile Point

Americká jadrová elektráreň Three Mile Point leží na ostrove v rieke Susquehanna pri meste Harrisburg v Pensylvánii v USA. 28. marca 1979 sa v nej odohrala najväčšia havária americkej jadrovej elektrárne, pri ktorej sa čiastočne roztavil jadrový reaktor druhého bloku, bola zamorená jej prevádzková budova a došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia. Havária bol v stupnici INES ohodnotená stupňom 5. Havária viedla k sprísneniu regulácie jadrovej energetiky v USA a k obmedzeniu jej rozvoja. Negatívne ovplyvnila aj vnímanie rizík spojených s jadrovou energetikou nielen u americkej verejnosti.

Počas havárie unikli do atmosféry cez ventilačný komín štiepne produkty z reaktora (predovšetkým inertné plyny a jód – cez odpadové vody). Priemerná dávková záťaž obyvateľstva (2 miliónová populácia v okolí JE) bola podľa US NRC asi stotina mSv.
Na príkaz guvernéra bola uskutočnená evakuácia tehotných žien a detí v zóne 8 km a vydané pokyny na ukrytie v domoch v zóne 16 km. Rozhodnutie bolo pritom založené na mylnej informácii z meraní a v podstate aj podľa neskorších analýz bolo zbytočné. Informácia však prenikla do lokálneho rozhlasu a to viedlo k spontánnej a nekontrolovateľnej samo-evakuácii asi 100 000 obyvateľov.

Nehoda Fukushima

Jadrová elektráreň Fukushima-Dai-chi sa nachádza na východnom pobreží Japonska, kde sa nachádzajú a boli tiež v rôznej miere postihnuté aj ďalšie JE (Tokai-dai-ni, Higashi Dori, Oganawa a Fukushima Dai-ni) . Najviac postihnutá však bola Fukushima Dai-chi so 6 reaktormi.

Špecifickým rysom tejto ťažkej havárie je to, že bola primárne iniciovaná vonkajším vplyvom a nie pochybením zamestnancov, či technológie. Silné zemetrasenie, ktoré elektráreň nepoškodilo, bolo nasledované vlnou cunami, ktorej výška v lokalite elektrárne bola asi 15 metrov. Ochranná hrádza počítala len s výškou 5.7 metrov. Táto vlna spôsobila deštrukciu infraštruktúry na pobreží mora a vyradila z funkcie technologické zariadenia, určené na chladenie blokov a zaplavila a vyradila z činnosti dieselgenerátory a ďalšie zariadenia. Zemetrasením bola zničená aj celá infraštruktúra v okolí elektrárne. Prostriedky, ktoré v tejto situácii ostali operátorom, boli veľmi obmedzené.

Emisia rádioaktívnych látok pri havárii JE Fukushima sa odhaduje asi o rád nižšie ako v Černobyle (stovky PBq). Významné emisie rádioaktívnych látok trvali od 12. marca do konca apríla. Maximálna emisia bola 15. marca. Rozsah silne a slabo kontaminovaných území je zhruba 6 % Černobyľu. Na rozdiel od Černobyľu prebehla najväčšia časť evakuácie ešte pred únikom rádioaktivity. Postupne bola evakuačná zóna rozšírená až do 20 km. Evakuácia sa neobišla bez zmätkov. Evakuovaných bolo celkove v niekoľkých etapách asi 90 000 obyvateľov. Momentálne sa pokračuje intenzívne na dekontaminácii zasiahnutých území s cieľom zabezpečiť podmienky pre návrat.

Havária na JE Černobyľ

Je doteraz hodnotená ako najťažšia v histórii svetovej jadrovej energetiky (INES 7). V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa v priebehu niekoľkých dní uvoľňovali rádioaktívne mraky, ktoré postupovali cez západnú časť Sovietskeho zväzu do ostatných častí Európy.
Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Boli kontaminované aj rozsiahle oblasti mnohých ďalších európskych krajín.

Test bezpečnostného systému bol zahájený už 25. 4. 1986, vyžadoval si zníženie výkonu reaktora 700 MWt (plný výkon 3200 MWt) a odpojenie systému havarijného chladenia aktívnej zóny. Výkon však klesol na nižšiu hodnotu, ale v experimente sa pokračovalo improvizovaným postupom. Po chybách operátora došlo k prudkému vzostupu výkonu a dvom výbuchom, ktoré rozrušili aktívnu zónu reaktora a zničili budovu reaktora. Plamene a fragmenty horúceho paliva rozptýlili požiar do 30 ložísk v okolí strojovne, na streche a v okolí susedného tretieho bloku elektrárne.

Hasiči požiare mimo reaktora uhasili. Uhasiť grafit v rozrušenej aktívnej zóne reaktora sa stalo hlavnou prioritou. Podarilo sa to až na 14. deň po havárii. Aktívna zóna bola z vrtuľníkov zasypaná v priebehu 4 – 5 dní po havárii niekoľko tisíc tonami materiálov (piesok, hlina, olovo). Počas havárie unikali zo zničeného reaktora do atmosféry rádioaktívne emisie počas 10 dní. Odhaduje sa, že celkove uniklo asi 2.104 PBq. Prvý deň to bolo asi 25 % celkového množstva.

„Z hľadiska monitorovania a vykonávania opatrení splnili kompetentné orgány v Československu svoju úlohu dostatočne. Bolo nahromadené ohromné množstvo informácií o situácii na našom území. Ako totálne zlyhanie možno hodnotiť informovanie občanov oficiálnymi médiami v Československu. Systém informovania bol riadený straníckymi a vládnymi orgánmi. Spoliehanie sa na Sovietsky zväz ako stará osvedčená taktika v danej situácii zlyhalo. Tragédiou sa stalo, že nebol využitý pri informovaní verejnosti domáci odborný potenciál a výsledky monitorovania. Otvorila sa cesta pre tvorbu a šírenie mýtov a poplašných správ, z ktorých mnohé pretrvávajú dodnes,“ informoval o pozadí černobyľskej havárie Jozef Morávek z Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

-lt/J. Rais, Zdroj: Štefan Škulec, Jozef Morávek/Foto: Jiří Rais, wikipedia.org, ChernobylZone.sk,-

Reklama