Bohaté hroby z Krakovian-Stráží vydali ďalšie tajomstvá

Reklama

 

 

 

 

 

Knihu Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží, autorov Vladimíra Krupu a Mariána Klča, publikáciu Balneologický spravodajca, ktorá ako vlastivedný zborník mapuje roky 2011 až 2014 a novozískaný nález z prvého, takzvaného veľmožského krakovianskeho hrobu – zlatý prsteň s granátom a sklenými kamienkami, predstavili včera – vo štvrtok 18. marca návštevníkom v Kursalone zástupcovia Balneologického múzea Piešťany.

S nálezmi z troch hrobov v dedinke Stráže, ktorá sa neskôr stala súčasťou Krakovian, sa ešte stále spája množstvo nejasností. Keďže prvé objavy sa datujú do roku 1933, až 1939, kedy ešte neplatili zákony o ochrane archeologických nálezov a nálezísk, mnoho z predmetov, najmä z drahých kovov sa ocitlo v súkromných rukách. Ďalšie, napríklad keramické nádoby robotníci rozbili, alebo celkom zničili, najmä v hrobe číslo dva, ktorý objavili v pohnutej dobe roku 1939. Ten sa nachádzal asi desať metrov od prvého hrobu a lokalizovali ho pôvodnej sušiarni tehál.

Reklama

 

Záhadný je aj nález tretieho hrobu v roku 1940, ktorý popísal nemecký historik Lothar Zotz. Ako uviedol riaditeľ Balneologického múzea Vladmír Krupa, Zotz v období druhej svetovej vojny robil výskum na Slovensku a počas neho získal napríklad aj Moraviansku Venušu, nie však zo svojich výskumov, dokonca tento nález zatajil a Venuša sa mohla vrátiť na Slovensko až po jeho smrti koncom šesťdesiatych rokoch minulého storočia. „Objavil takzvaný hrob tri, ktorý je veľmi jednoduchý, obsahuje iba bronzovú nádobu, vedierko, v ktorom boli uložené kostičky mŕtveho, spáleného na hranici,“ vysvetlil riaditeľ múzea. Informácie z objavu sú veľmi skúpe a fotografia historikom pripadá ako naaranžovaná, takže podľa neho je ťažké povedať, či tento žiarový hrob bol súčasťou spomínaných dvoch hrobov, pretože aj spôsob pochovania sa líšil.

Reklama

 

 

 

Ako ďalej spomenul Vladimír Krupa, osudy nálezov z Krakovian boli tak dobrodružné, až tajomné, že súbor sa niekedy dokonca nazýva aj Strážsky poklad. Oceňuje preto skutočnosť, že vystavený zlatý prsteň mohli aj vďaka dotáciám a sponzorom odkúpiť od potomkov tehliarskeho majstra práve do piešťanskej expozície a pridať k pôvodným exponátom, získaným Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou.

Autori knihy V. Krupa, M. Klčo s Ľ. Illášovou

Zloženie prsteňa skúmali aj  odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa v  Nitre, ktorého zástupkyňa, docentka Ľudmila Illášová sa zúčastnila aj na včerajšom podujatí. Výskum realizovali špeciálnym ručným spektroskopom priamo v múzeu. „Nedeštruktívnou metódou bolo možné identifikovať zloženie kovov, koľko percent obsahuje zlata, striebra, železa, niklu atď. Je to veľmi rýchla metóda,“ uviedla. O niečo zložitejšie je už samotné vyhodnotenie výsledkov. „Prekvapujúce bolo, že samotný prsteň je zhotovený až z 23-karátového zlata a zaujímali nás aj tie ozdoby. Centrálny kameň je granát, ktorý nie je až tak drahý, ale čo je zaujímavé, bol použitý z pôvodne navlečených korálikov,“ vysvetlila Ľ.  Illášová a doplnila, že to zároveň znamená,  že nepochádza zo strednej Európy, ale z oblasti blízkeho východu, pretože v tom čase sa u nás granáty nenachádzali. Okolo hlavného kameňa sú sklíčka, ktoré boli podľa odborníčky vybrúsené do tvaru diamantov zvláštnou technikou, takzvaným odštepovaním. „Sklíčka sú pôvodné. V dobe rímskej boli známe šperkové a drahé kamene, ale aj sklo, ktorého výroba bola veľmi drahá, takže boli vzácne,“ dodala.  Sklo sa často používalo napríklad v monštranciách. Keď sa začalo vyrábať, bolo veľmi vzácne, často imitovalo drahé kamene, napríklad smaragd a dodnes sa s ním možno stretnúť v kresťanskej symbolike.

Viac sa tajomným nálezom a ich histórii venuje už spomínaná publikácia, ktorú spolu so zborníkom nájdu záujemcovia priamo v piešťanskom Balneologickom múzeu.

-ad-

Reklama