Blog Petra Benka: Medaila na krku

Reklama

 

 

 

 

Nejako na mňa prišlo, že by som mal taký akože návrh na vylepšenie turistického ruchu v Piešťanoch. Tak teda píšem, neviem či nezmysly.

Reklama

 

V roku 2011 sme boli s manželkou a dcérou tak trochu bicyklovať na Ukrajine. V rámci pobytu sme urobili aj výlet na Hoverlu. Hoverla, Ukrajinsky Говерла je kopec v nadmorskej výške 2061 m.n.m. Je situovaný v pohorí Čierna Hora v Karpatskom oblúku. Na vrchole je pamätník obsahujúci vzorky zeminy zvezené z všetkých ukrajinských oblastí, ukrajinský trojzubec, pamätná doska k vzniku samostatnej Ukrajiny, 5 m vysoký betónový stĺp, kresťanský kríž a kovový plánik slúžiaci k orientácii pri výhľade do krajiny Ukrajiny. Kúsok od vrcholu je hraničný kameň č. 38, zvyšok bývalej Poľsko – Československej štátnej hranice. Hoverla je najvyšší kopec krajiny Ukrajiny.

Reklama

 

 

Do Národného parku sme dorazili po pomerne dlhej ceste autom. Pri prechode z jednej oblasti do druhej sme sa podrobili policajnej kontrole. Pri príchode do strediska pod Hoverlou sme sa museli zapísať, zaplatiť jasnačka a dostali sme mapku takej kvality ako je na fotke. Potom sme mohli vyraziť hore.

Zo začiatku sme stúpali popri potoku. Stretli sme aj skupinu Poliakov na koleskách, ale v prudšom stúpaní sa nejako postupne vytratili. Hoverla bola občas vidieť, občas trochu, občas celkom v hmle. O to bola lákavejšia a taká trochu aj tajomná. Stúpali sme hore a hore.

Cestou sme stretali tých, čo sa vracali už z výstupu nazad do strediska. Niektorí mali na krku medaile. No myslel som si, že vyhrali nejaký turnaj alebo čo, nejakí športovci a že mali na najvyššom kopci Ukrajiny nejakú slávnosť k tomu. Nejaké podanie rúk od nie bezvýznamného človeka a nie bezvýznamnom mieste.

Pochopili sme hore. Na Hoverle je dosť miesta, nie ako u nás na Kriváni. Pokukali sme pamätníky, pofotili sme sa v rámci hmlistých možností. Ukrajinci mali hore neviem či organizovanú alebo len takú ľudovú službu. Predávali horúci čaj uvarený v okadených ešusoch, neviem z akej vody, či to hore nosili na chrbtoch alebo či tam kdesi bol prameň. A pred predavačmi čaju položená neohoblovaná doska a na nej medaile na predaj. S nápisom Hoverla 2011. No nekúp to. Doteraz sú v skrini uložené, nejako sme ich moc nenosili. Ale výstup na Hoverlu priniesol teda zopár momentov, keď je človek dobrovoľne ale aj nedobrovoľne okolnosťami dotlačený pustiť perie, ako sa hovorí na našom konci. Avšak aj poplatok za výstup, cena čaju na vrchole, medaila kúpená na vrchole má nejaký zmysel, nemáte pocit, že platíte len tak poplatok za nič.

Medaile sme nenosili, ale je to tiež možno taká neohrabaná inšpirácia pre naše mesto. Nemohli by sme aj u nás rozmýšľať trochu ako Ukrajinci? Možno by stálo za to vyrobiť medaile typu Piešťany 2016, Cykloturista Piešťan. Možno by sa dali vyrobiť súpravy univerzálnych medailí a podporovať takýmto spôsobom akcie pre cykloturistov. Napr niekto urobí cyklosúťaž pre deti a mesto poskytne dve tri súpravy medailí. Napríklad predaj cyklomedailí na Marháte na silvestra len bicyklistom. Doplňujúci návrh: medaile by nemali byť tri ale štyri teda aj zemiaková teda hnedá alebo len čistý hliník bez zlatej, striebornej či bronzovej farby. Aby to bolo zase iné, charakteristické pre Piešťany. A aby sa samozrejme mohli aj predávať lebo šak aj zaplatiť to niekto musí.

No moc sa mi nezdá, že by sa to ujalo, ale na tej Hoverle to možno funguje doteraz. Keby ste chceli niekto medailu, tak sa treba vybrať a skontrolovať to tam.

Peter PN

Reklama