Blog Petra Benka: Ivančice na kolesi

Reklama

 

 

 

 

Kedysi na jeseň, či v zime 2015 prebehla v Piešťanoch inaugurácia známky s motívom slávneho obrazu Alfonza Muchu, čo zdobí jedáleň hotela Thermia Palace. Bolo to spojené s výstavou pána Muchu vo Ville Liska. Vtedy som si povedal, že rodisko pána Muchu navštívim a pozriem si na mieste jeho expozíciu. Takže cieľom výletu na kolesi sa stali Ivančice asi tak 20 km južne od Brna. Nijako sa to nedalo urobiť na otoč jako jednodňovka tak som volil ubytko v Pohořeliciach a kombinácia s vlakom po území Slovenska.

Reklama

 

Deň jedna:
Piatok september druhý 2016 vstávam skoro a mažem na vlak z PN smer TT o 5:29, regionálny expres. Regionálny expres v mojich skúsenostiach znamená dostatok hákov na koleská. Pomaly v každom vagóne sú nejaké. Všetko ok, nasadám, zavesím koleso na hák a oraz až do TT. Z TT je spoj do Kútú, síce staršia súprava alebo teda stará, ale tiež dostatok hákov na koleská. Suma sumárum, o osem sedím na kolesi a točím to konkrétne na Česko a ešte konkrétnejšie na Moravu a načisto presne sú cieľom na dnes Pohořelice. Po rieku Morava je to po normálka ceste ale na moravskej strane je už cyklotrasa paralelno k diaľnici až do Lanžhotu, kde sa točím lužným lesom na Pohansko. Pohansko je zámok s expozíciou, jazero, bunker Řopík, archeoskanzen a Strom veternej harfy, plus by som spomenul grilované cigáro na spiatočnej ceste. Cestou tam na Pohansku len kafčo a to som uprosil tetu lebo nemala ešte otvorené.

Reklama

 

 

Kafo žblnká v brušenku a mastím si to na Břeclav. Jasnačka značená cyklotrasa po asfalt cestách alebo po vale s cestičkou v tráve. Břeclav tiež cyklo vyznačené plus infocentrum. Zúri tu už školský rok, okolo cesty sa mocú študenti, blúdim po centre aj po ringu a nakoniec ma zorientujú až v infocentre. Pri břeclavskom hrade naberám kurz Lednice.

Parádna cyklotrasa po asfaltovej ceste bez autoprevádzky lužným lesom až po Januv hrad. Tam trochu pokecám s predavačom malinoviek a kávy do kelímka z maringotky, zorientuje ma a v poho nájdem v Lednici infocentrum, nafasujem nejakú mapku a inštrukcie. Infocentrum je konča kolonády, modernej, pôsobivej so super fontánou. Stíham kuk na nádvorie kaštiela a na kraji mestečka ešte výstavu pieskové sochy, velice podarené. A znovu cyklotrasa lužným lesom.

Po čase skončí a krútim pedále po dvojkách, trojkách cestách, tentoraz už s premávkou smer Bulhary a vodné nádrže Nové Mlýny. K vode dorazím okolo obeda, stretnem bufetík kobáska, flaškový radler grapefruit a káva do plastového kelímku. Ešte je v ponuke nejaká čudná zmrzlina z panvice, zakaždým keď si to niekto dá tak tam ujo buchoce po panvičke. Nabudúce skúsim aj to. Nedaľeko je archeoskanzen Pavlov, zvonku zaujímavé architektonické riešenie, údajne netradičná expozícia. Ja točím dole k vode lebo cesta je v rekonštrukcii a potrebujem prejsť na druhú stranu smer Pasohlávky.

Hlavne na úseku Strachotín – Pasohlávky je to cyklotrasa samá vínna pivnica v moravskom štýle. Pražané mlaskají hubama po burčáku. V Pasohlávkach narazím najprv na akvapark, potom na camping Merkur. Do campu je vstupné tuším 25 ale znamená to prístup k vode na kúpanie a aj sprchovanie, plus bufety s typickou stánkovou kuchyňou, že by žlčník zajasal. Taký živý a veľký camp asi doma ani nemáme. Okúpem, osprchujem, gulášek, malé pivko a idem pomaly blúdiť smer Nová Ves a Pohořelice. Tu mám scuka so zvyškom výpravy, ktorý dovalil hodku dve po mne autom s koleskami na streche. Kým prídu mám nájdené ubytko, nájdenú cyklovýpadovku na ráno, nájdenú slušnú reštiku Park „se zahrádkou“ a večerným grilovaním. No ideál. Počkám na zvyšok výpravy v normálka šenku pri pive. Ubytovanie je v robotníckom hoteli, čisté, sprcha wecko v poho plus garáž na uskladnenie kolesiek, skoro ideál. Večer jasnačka grilovačka a moravské víno. Neskutočný deň, super počko, super papa, super jazda.

Deň dva:
Ráno klasika, team oddychuje, ja behám najprv po samoškách, potom nachystám kafo a ranaječky. Okolo devat vyrážame už našteluvaní na kolesách v komplet zostave smer Ivančice. Motáme sa po cyklocestách okolo rieky Jihlavy. Je to paráda len to bere kopec času. Tak to z Moravských Bránic vezmeme po ceste popod Ivančický viadukt, čo je teda riadny štuk železa. Chceme stihnúť farmársky jarmok na námestí. Stíhame aj ked sme trochen sklamaní, výber nič moc.

Kupujeme „pytlík“ originál maďarskej údenej papriky v prášku a pokecáme s vinárom čo tvrdí, že „jejich úřady burčák označili jako nakvašený ovocný mošt“ a pod takým menom ho aj predáva. Na námestí je íčko, expozícia Muchu a expozícia Menšíka v jednom a otvárajú o jednej. Akurát sa stihneme naobedovať kým otvoria. Pokukali sme, čosi nafotili.

Mastíme si to ďalej najprv okolo rieky Jihlavy smer Moravský Krumlov. Rieka je splavná, vodákov jako u nás kačíc. V Krumlove mierne zanedbaný zámok, žiadna expozícia len park. Z Krumlova to máme furt hore brehom a hore brehom až po Jizeřany – Maršovice kde sa to otáča dole brehom a aj tam čapujú pivo. Dáme len jedno aby nebol problém a mastíme si to skoro bez ťahania do Loděnic, potom do Čvrčovic a Pohořelic, teda akože domov. Všade slušné cesty, občas s premávkou, ale na kolesko vhodné a bezpečné. Takže nejakých 65 kilákov plus nejaké zážitky k tomu, vcelku dobre a pestro. Večer znovu dobrá večera v reštike a padnúť do postele.

Deň tri:
Podpora aj ja máme plán prísť domov. Ja štartujem ránečkom na kolesi, s podporným teamom sa stretneme pri akvaparku v Pasohlávkach kam oni dohrnú autom. Odtiaľ dáme ešte jeden spoločný výlet na koleskách okolo nádrží Nové Mlýny spojený s návštevou už spomínaného archeoskanzenu Pavlov. Potom sa podpora vracia do akvaparku sa hrúžat a ja si to mastím na kolesi do Kútov na vlak. Nemusím už hľadať cestu a blúdiť tak si to užívam v maximálke pohode. V Kútoch som v predstihu hádam hodinu, ale o 15:33 sedím vo vlaku, kolesko na háku a dáva to smer Trnava. V Trnave trošku šok, na stanici policajtov jako v Číne ryže. Musel som sa pracne vymotať po okolí štadióna všelijakými oklukami, lebo šeličo je zablokované políciou. Jako keď je v Trnave fotbal a ešte repre a ešte Anglicko. Nakonec však mastím na Malženice, v Kostolanoch zastavujem na kofolu, teda rovno na dve. Potom Dolné Voderady a v Drahovciach k Váhu. A to už beriem, že som doma. Okolo sedem brzdím doma na dvore. Team dorazí až večer po deviatej, lebo sa nevedeli nabažiť tobogánov v Pasohlávkach.

Suma:
Splnené predsavzatie čo som si dal ako vyjadrenie obdivu aj Muchovi aj Menšíkovi, 280 km v sedle bicykla, parádna podívaná na moravské mestá – zámky – hrady – jazerá a všeličo. Dobré cyklocesty, hlavne tie lužnými lesmi na parádu. Dobrá papa, dobré pitie, pohoda. Fakt som si tento výlet užil. Bál som sa, že tak dlho nad tým špekulujem, že sa to just nejako pototo, ale nie. Klapalo to na jednotku. Sami sebe závidíme.

Peter PN

Reklama