Blog Petra Benka: Dom umenia péenkový na Silvestra

Reklama

 

 

 

 

 

Jako beriem život tak, že na Silvestra je dobre trochu sa zabaviť. Niekedy sa pritom zemele aj fajinský pohár vína a po vánocách zostane taká pasia z rozprávkových príbehov. Nosím v hlave príbeh môjho deda, teda starečka. Žili v ťažkej dobe, práce nebolo, obživa ťažká a tak chlapi museli opustiť Slovensko a pustiť sa za lepším za more. Stareček sa vybrali medzi dvoma svetovými vojnami do Canady, kde pracovali na farme celých desať rokov.

Reklama

 

Keď sa rozhodli vycestovať za more pozháňali si s kamarátmi šífkarty a išlo sa najprv k moru a potom dlhá plavba. Peňazí nebolo tak mali tie najlacnejšie miesta kdesi vzadu na palube. Bolo sa treba chrániť pred vetrom a dažďom tak si pozháňali všelijaké kusy dreva či použité obaly a postavili si akýsi prístrešok, čo sa veľmi voľne podobal na drevenicu a samozrejme jej výrazný znak – lomenica (šikmá časť strechy drevenice spomínaná architektom Milučkým ako spomienka na detstvo keď pomáhal otcovi opravovať strechy na dreveniciach) nemohla chýbať . Takto šťastlivo docestovali až za more.

Reklama

 

 

 

Nosil som si v hlave takéto podorábané hmlisté predstavy o tej jeho ceste. Stareček sa vrátili po druhej vojne domov a nejako nemali v povahe sa vystatovať tak sa o tej Canade ani nejako nehovorilo, o to hmlistejšie predstavy som mal. Nejako som sa však dostal na Deň architektúry a z výkladu som zistil, že Dom umenia vlastne znázorňuje parník. Hneď sa mi to začalo spájať so starečkovou cestou za more. Idem od hotela Park a vidím, že ten parník si to vlastne mastí hore prúdom Váhu.

Od severu všetko ukazuje, že sa pozerám na provu (predná časť trupu lode) čo sa trochu podobá na vchod a nad ňou na kapitánsky mostík. Hore majú okná s výhľadom dopredu hlavní kapitáni, dole podkapitáni. Zboku bufet, čo by mohla byť pravá propela. Nad propelou lanovisko čo vyzerá ako komínisko ako hrom. Na ľavej strane propela ešte väčšia, že sa do nej zmestí aj vnútorné schodisko. 

Vzadu za parníkom vlny ako svet aj keď na prvý pohľad vyzerajú ako schody. A teda dobre si to ten parník mastí, vlny nie sú len tak hocijaké. No a vzadu na korme (zadná časť trupu lode) vidím šikmú striešku (lomenica), čo mi hneď pripomenula prístrešok čo mali stareček a jeho kamaráti zhlobený vzadu nad kormidlom. Rozprávky koniec.

Želáme všetkým čo sa dočítali až sem, aby nám v novom roku hojneli a bujneli pekné sny.

Peter Benko – text a Petr Hrozný – PiešťanyPhoto (fb)

Reklama