Blogy
Blog Lucie Drábikovej: Koho ohrozuje Iniciatíva Spoločne pre Piešťany?
Rok 2014 priniesol v komunálnej politike na Slovensku viacero výrazných zmien. Mnohé zastupiteľstvá sa výrazne premenili a namiesto straníckych kandidátov zasadli do poslaneckých lavíc nezávislí poslanci, hoci treba priznať, že niekedy to boli len čerstvo vyzlečení straníci. Takto to bolo aj v Piešťanoch, kde však primátorské kreslo kvôli diskutabilnej stratégii niektorých strán uniklo lídrovi najsilnejšieho zoskupenia len o chlp. V piešťanskom zastupiteľstve získala Iniciatíva Spoločne pre Piešťany 11 poslancov.
Traja z nich boli už ostrieľaní, ostatní nováčikovia v komunálnej politike. Boli a sú to nadšenci a obetaví ľudia. Fakt, že nejde o stranícky klub, ale zoskupenie nezávislých ľudí, ktorí sú spojení „iba“ hodnotami postavenými na Winterovom dedičstve, má aj svoje nevýhody. Celok nie je jednoliaty, podriadený straníckej disciplíne, projekty vznikajú v diskusii, v niektorých otázkach sa nezhodnú na rovnakom riešení. Iniciatíva bola postavená na občianskej angažovanosti, prizvaní boli mnohí občania Piešťan, ktorí prejavili záujem sa aktívne zapojiť do diela rozvoja Piešťan i kandidovaním v komunálnych voľbách. Ja sama som do volebnej kampane v roku 2014 nevstúpila z rodinných dôvodov.
Aby mohla miestna samospráva efektívne fungovať, je potrebná spolupráca zastupiteľstva a vedenia mesta a tiež akcieschopný výkonný úrad, napĺňajúci a realizujúci schválené uznesenia. Ani jedna z týchto troch zložiek v Piešťanoch v súčasnosti nefunguje optimálne. Činnosť úradu bola navyše krátko po komunálnych voľbách oslabená (ne)systémovými zmenami a znižovaním počtu pracovníkov. Žiaľ, aj neodborným obsadením pozícií. To celú situáciu sťažuje. Možnosti a vplyv poslancov, hoci je ich aj desať v klube, sú limitované. Pozorovateľ zvonku môže mať dojem, že tí, ktorí akoby nechcú odsúhlasiť rôzne na pohľad dobré a užitočné riešenia a návrhy, sú tou škodnou. Pritom niekedy je treba sa aj hádať, ide o financie, ktorých Piešťany nemajú navyše. Záujmy všetkých lobistických skupín sa nedajú ani nemajú uspokojiť. Popri schválenom rozpočte prenikajú na zastupiteľstvo rôzne ad hoc návrhy a tí, ktorí ich nepodporia, sú potom za zlých…
Ak zrekapitulujeme dva roky aj niečo od volieb, aj vďaka početnému zastúpeniu poslancov z SpP sa podarilo zapojiť odbornú verejnosť do práce v mestských komisiách, otvorili sa rokovania mestskej rady, boli prijaté Opatrenia k zvýšeniu otvorenosti a transparentnosti mesta Piešťany. Bol vytvorený Seniorský parlament, ktorý úspešnou petíciou prispel k súčasnému dočasnému zachovaniu letiska. Pri zmene územného plánu sa podarilo schváliť zoznam nezastavateľných plôch, či zachovať prírodný ráz vzácnej lokality Malej vrbiny. Participatívny rozpočet priniesol občanom možnosť aktívne sa zapojiť pri tvorbe rozpočtu a smerovaní verejných zdrojov. Rozbehla sa príprava a práce na obnove prírodného kina. Zefektívnilo sa fungovanie oblastnej organizácie Rezort Piešťany a tým aj propagácia Piešťan. Zvýšil sa počet ročne realizovaných detských ihrísk. Zvýšila sa finančná podpora športových klubov a pár dní dozadu sa pod taktovkou M. Kromholca uskutočnil pozitívne hodnotený Galavečer s vyhlásením osobností mesta Piešťany.
Poslanci z SpP neodmietali a neodmietajú apriori spoluprácu s vedením mesta v záujme rozvoja mesta, hoci sa tým vystavujú nepochopeniu a kritike. Prijatie pozície druhého viceprimátora však neprinieslo očakávaný efekt a zlepšenie fungovania mestského zastupiteľstva, preto z neho Tomáš Hudcovič po deviatich mesiacoch odstúpil.
Občas sa zabúda na to, čo zdedilo toto zastupiteľstvo a vedenie z minulých volebných období a veci sa nedajú dobiehať rýchlo. Fakt, že väčšina poslancov z minulého zastupiteľstva nebola zvolená a bývalý primátor sa ocitol až na 3. mieste, nakoniec o niečom vypovedá. Niektoré nedostatky predošlých volených zástupcov prenikajú na povrch ako napríklad lacné, ale nekvalitné – nekomplexné riešenia opráv ciest, neefektívne manažovanie piešťanského letiska, budovanie nových tried škôlky na ZŠ Holubyho, lebo sa v minulosti mesto jednej zo škôlok zbavilo… Rivalita medzi poslancami je najmä teraz pred župnými voľbami úplne pochopiteľná. K tomu patrí aj arogancia konkrétnych ľudí a zhadzovanie či nálepkovanie politických protivníkov, čo vyznieva ako potlačovaný prejav strachu a pocitu ohrozenia. Je to zrozumiteľné, v zastupiteľstve sedí minimálne 5 neúspešných kandidátov na primátora (rátam aj komunálne voľby 2010). U niektorých ďalších je takáto ambícia zrejmá z ich vystupovania.
Od vytvorenia iniciatívy Spoločne pre Piešťany (SpP) pozorujem až neobjektívne kritický pohľad miestnych tzv. nezávislých médií. Jednostranná kritickosť voči poslancom SpP a špeciálne voči Tomášovi Hudcovičovi je badateľná v oboch lokálnych televíziách aj miestnom printe. Patria sem neplodné úvahy o identite bývalého viceprimátora, dezinterpretácie rôznych rozhodnutí a hlasovaní. V marci to bol blog syna mestského poslanca o legalite pôsobenia ľudí z SpP v komunálnej politike, posledné týždne nám piešťanské televízie ponúkajú seriál srdcervúco apelujúci na emócie, pričom miešajú hrušky s jablkami. Vo videách s vyjadreniami znechutených občanov počúvame o privatizácii kúpeľov, zničenom Slovane a podobne.
Hoci súvislosti s SpP nie sú jasné, zamýšľané posolstvo je jednoduché: Poslanci SpP sú hrozbou, blokujú pokrok mesta, všetci sú s nimi nespokojní. Aj takto sa robí tzv. nezávislá žurnalistika. Poslanci za SpP sa totiž previnili okrem iného aj zrušením dotácie na lokálne médiá. Okrem toho, čítanosť portálu PNky, ktorého vydavateľom je nijako sa tým netajaci Tomáš Hudcovič, je v súčasnosti veľmi slušná a sú silnou konkurenciou možno s výnimkou printu Piešťanského týždenníka, ktorý má vyššie šance zasiahnuť čitateľov nevyužívajúcich internet.
Kritické výhrady iných poslancov voči kolegom sú pochopiteľné, začína predvolebný boj. Problém je ten, že kým kritici SpP priestor v troch miestnych médiách dostanú, poslanci za SpP už nie. Vyváženosť pohľadov kríva na obe nohy.
Vrátim sa k otázke z názvu – prečo niekomu prekáža Iniciatíva Spoločne pre Piešťany? Sú za tým neuspokojené ambície, obavy zo skutočnej konkurencie – politickej i mediálnej? – alebo strach, že by mohli znovu uspieť a teraz už posilnení skúsenosťami a bez školáckych chýb napĺňať svoj volebný program?
Lucia Drábiková