Blog Lucie Drábikovej: Čo ponúkneme deťom – šport, umenie, skauting alebo krčmu a monitor?

Reklama

 

 

 

 

 

Na pnky som začala písať pred viac ako rokom. Boli to blogy o tom, ako som opatrovala babičku (opustila nás v júli tohto roku), neskôr ma na nohy postavilo riziko zlikvidovania letiska. O letisku sa vynárajú alarmujúce novinky, ako ste iste zachytili. V tomto príspevku pár slov tak osobnejšie ohľadom jednej z mojich srdcových tém.  Mám radosť z mimoškolských aktivít našich detí. Staršia dcéra aj syn majú niekoľko krúžkov, športových aj výtvarku. Syn sa práve vrátil zo svojho prvého turnaja vo florbale. Skauting má špeciálne miesto už niekoľko rokov. Priateľstvá, výlety, tábory, dobrá kondička, to sú len niektoré bonusy.

Osobne som nemala to šťastie to v detstve zažiť. Na základnej škole som patrila medzi „kocky“. Druhý stupeň som absolvovala v matematickej triede, kde sme boli len štyri dievčatá. Najviac času som venovala čítaniu kníh a kresleniu. Športu veľmi nie, keďže ťažká astma to nedovoľovala. Maximálne sme chodievali na menšie turistiky. Na gymnáziu pár ľudí inklinovalo k umeniu, niektorí ležali v knihách, niektorí pravidelne športovali. Zvyšok nás chodieval po krčmách a diskotékach. Vrátane mňa. Rolu vo výbere aktivít zohrával nielen príklad z domu, ale aj aktívnosť rodičov v manažovaní voľného času detí. Návyky a smerovanie však boli viacmenej jasné už od základnej školy. Na vysokej škole som sa pokúsila nakopnúť. Chodievala  som do lodenice, začala som bicyklovať a lietať na kolieskových korčuliach. Tie majú teraz pauzu, hoci verím, že sa k nim vrátim. Mojím najčastejším športom je šoférovanie a ťukanie do klávesnice počítača :)

Reklama

 

Keď tak uvažujem nad tým, ako rýchlo mi deti rastú, uvedomujem si jeden veľký rozdiel oproti môjmu detstvu, aj im trochu závidím. V dospelosti je už ťažšie začínať s pravidelným športovaním. Naše deti majú v Piešťanoch výborné možnosti. Neočakávam od vlastných potomkov športovú kariéru, na to treba asi gény.

Jedna vec je príklad a vedenie z domu. Druhá vec sú možnosti. Myslím tým organizácie, kluby, krúžky. A najmä ľudia, ktorí majú pre tieto aktivity otvorené srdce. Veľmi si ich vážim. Nebudem menovať, nerada by som niekoho zabudla, ale som veľmi vďačná vedúcim zo skautingu, rehoľným sestričkám, učiteľom na ZUŠkách a športovým trénerom za veľký kus práce a ich nasadenie. To nie je veľmi ocenené. Finančne vôbec a niekedy ani tak ľudsky. Môžem porovnať moje detstvo bez takýchto skúseností a to, že moje deti tieto skúsenosti majú. Možno tie naše deti potrebujú vyskúšať viacero aktivít, kým sa nájdu, ale je dobré, ak majú takúto možnosť. O to viac, že deti v súčasnosti trávia omnoho viac času pred rôznymi monitormi.

Reklama

 

 

 

Veľmi mi záleží na tom, aby kraj v spolupráci s mestami a obcami systematicky a efektívne podporoval organizácie a kluby, ktoré sa venujú rozvoju detí a mládeže, ich talentov, osobností a medziľudských vzťahov. Okrem toho, zmysluplné trávenie voľného času predstavuje účinnú prevenciu kriminality, vandalizmu a závislostí. Lebo aj o tom je skauting, umenie a športy.  Som presvedčená, že toto je oblasť, kde má zmysel investovať úsilie i financie. Krčmy, povaľovanie sa doma alebo sedenie pred monitorom takúto pridanú hodnotu neponúkajú.

Lucia Drábiková

Reklama