Blog Lucie Drábikovej: Advent začal, máme ešte tri týždne do Vianoc. Čo s nimi?

Reklama

 

 

 

 

Advent je o očakávaní. O príprave na Vianoce. Každý rok si to pripomínam, odkedy som veriaca. A je to už 19 rokov. Ale aj dovtedy v tom bolo pre mňa niečo tajomné, Vianoce menili atmosféru, nakoniec, cítia to aj neveriaci ľudia. Takým prvým malým vykročením bola zvedavá účasť na polnočnej, keď som mala osemnásť a netušila som, o čom to celé je. Ale nerozumela som, odišla som po pár minútach, nevedela som čo robiť alebo nerobiť a aký je zmysel toho všetkého.

Reklama

 

Pochopenie toho prišlo to ku mne až po troch rokoch. Ako 21 ročná som bola pokrstená. Keď ma zavolali pred pár rokmi do jedného rádia, aby som hovorila o Advente a príprave na Vianoce, po úvahe, ako to uchopiť, mi napadlo toto. Sme v očakávaní, ako je v očakávaní aj tehotná žena. Nemá zmysel to urýchľovať, na donosenie dieťatka je potrebný čas a pokoj. Ak prežijeme Advent v chvate, je ťažké, ak nie nemožné, užiť si Vianoce. Nedá sa, len tak, po tom náhlení si sadnúť a prepnúť, nastaviť sa na prežívanie pokoja. Aj preto sa mnoho ľudí Vianoc bojí alebo ich nemajú radi. Sú pre nich spojené s tým chvatom, ktorý v obchodoch a reklame vládne už od októbra, chvatom konzumu.

Na Vianoce si mnohí kresťania navzájom želajú: „nech sa v tvojom srdci narodí Ježiš“. Sviatok jeho narodenia vnímame ako príležitosť k obnove a znovuzrodeniu nášho vnútra, srdca. O tom aj je posolstvo, ktoré nám Ježiš priniesol. O znovuzrodení, odpustení a premene. O novom živote. Spolu s ním sa to dá.

Reklama

 

 

Áno, ale ako sa to dá prakticky, zastaviť sa a pripraviť sa duchovne na Vianoce? Pre mnohých z nás to je hektika, s ešte väčšími nárokmi, lebo zvyky velia, treba dokonale upratať, umyť okná, napiecť aspoň osem druhov (ako nebohá sestra mojej nebohej babky), nakúpiť darčekov. Úspechom je vzoprieť sa tomuto diktátu aspoň čiastočne.

Tých bremien je dosť tak či tak. Je to špecifické pre každú vekovú skupinu. My rodičia, pracujúci medzi 30 a 50 rokmi, v takzvaných stredných rokoch, sme v neustálom chvate práce, logistiky, vybavovačiek, vozenia detí, organizovania opráv auta a domácnosti, nákupov, prania a upratovania. Niektorí popri tom riešime športy, koníčky, politiku, charitu a snažíme sa ostať v kontakte s príbuznými a priateľmi. Riešime výchovné výzvy obdobia vzdoru alebo puberty, revolty dospievajúcich a detské choroby, prípadne problémy s učením či správaním. Nesmierne hektické a akčné obdobie, nehovoriac o tom, ak nám situáciu komplikujú vzťahové, zdravotné alebo finančné problémy.

Ale aj pre nás je tu pozvanie k stíšeniu, k zastaveniu sa a otvoreniu sa pre dobro, ktoré nás presahuje a ktoré nám atmosféra Vianoc približuje. Ešte máme 3 týždne, ešte zažiarila len prvá svieca, ešte máme možnosť. Možno stačí len na pol hodinu si sadnúť a spomenúť si s vďakou na to dobré, čo rok priniesol. Nepochybujem, že bolo veľa aj zlého a ťažkého, situácií a zvratov, ktorým sme nerozumeli. Možno stačí sa trochu prejsť peknou prírodou, bez neustálych úvah o tom, čo všetko treba vyriešiť, vybaviť. Sama poznám chvíle, niekedy aj hodiny v noci, kedy neviem vypnúť, lebo mám starosti a uvažujem nad tým, ako čo vyriešim, vybavím. Treba však aspoň na chvíľu zložiť náklad z chrbta a nadýchnuť sa z plných pľúc. Nedajme sa zvalcovať stresom a starosťami. Práca a povinnosti neutečú. A potom, keď si už trochu vystrieme chrbát a vyčistíme hlavu, to ide lepšie. Potom je ľahšie sa usmiať, povedať milé slovo, zahrať sa s dieťaťom.

A potom si vychutnať možno aj ponuku predvianočnej atmosféry mesta. Alebo okolitej prírody.

Je to výzva aj pre mňa. Mám pred sebou prvé zasadnutie župného zastupiteľstva. Do konca roka bude pravdepodobne ešte jedno. Povinností je dosť a ešte pribudnú. V práci, v zastupiteľstve i doma. Ale veľmi túžim po tom, aby som si dokázala napriek tomu zachovať pokoj a načerpať počas Adventu a Vianoc. Bude to lepšie pre mňa, prácu, ktorú konám, moje rozhodnutia i rodinu. Želám i vám všetkým osviežujúci Advent, v ktorom načerpáte síl a pokojné a radostné Vianoce!

Reklama