Blog Ladislava Kuba: Nevedomosť hriechu… nečiní? (o domnelej recenzii)

Reklama

 

 

 

 

V hodnotení tohto filmu (pozri: http://kinema.sk/recenzia/37676/francuzsko-les-habitants.htm, ako ho uviedla na portále „kinema.sk“), osvedčila „recenzentka” Hana Lippová aj napriek tomu, že istú mieru evidencie faktov naznačuje – predovšetkým veľkú intelektuálnu pohodlnosť, aká, zdá sa, plynie z prostoduchosti, pretože každý, kto vládne aspoň štipkou apriórnej sebareflexie, by vlastnú mentálnu insuficienciu nielenže neinzeroval, nevraviac  o tom, aby by ju – „prezlečenú za názor”, vystavoval na obdiv.

Reklama

 

Nehodlám tu Lippovej text pitvať vetu po vete, miesto toho iba, „pars pro toto”, glosujem jednu jeho pasáž. Citujme teda „recenzentku”:

„Každopádne, nesmieme zabúdať na to, že film nevznikol žiadnou relevantnou sociálno-vednou metodikou [?], preto, nech už si o jeho výsledku myslíme(!) čokoľvek, nie je dôkazom absolútne ničoho [sic]. Je to len subjektívny a nijak zvlášť neučesaný [?!] umelecký záznam náhodných ľudí v náhodných situáciách [!], a tak k jeho (potenciálne možno až nebezpečne náhodnej výpovednej hodnote) aj treba pristupovať”

Reklama

 

 

[hranaté zátvorky: komentár -lk-]

To hlavné, čo pisateľa podnietilo k zaujatiu stanoviska a kvôli čomu tu ukážku „recenzentkinej”, okázalej nadutosti uvádza v plnom rozsahu, je presvedčenie, že to je práve „argumentačná vybavenosť spomenutej”, ktorá spôsobila nulitnú vypovedaciu hodnotu jej textu.

Odporúčam Hane Lippovej do pozornosti, povedzme, publikáciu P. Sztompku: „VIZUÁLNÍ SOCIOLOGIE, Fotografie jako výskumná metoda” (vyd. Sociologické nakladatelství, Praha 2007), dostupnú aj u nás, so želaním, že azda porozumie rozdielu medzi slovami „vidieť” a „pozerať sa” (In: Sztompka, 2007: 51).

Význam spomenutej pasáže tejto knihy by azda bolo možné parafrázovať aj tak, že: „Lippová sa síce pozerá, ale nevidí”, nech je už príčina akákoľvek.

V zmienenej publikácii by ostatne „recenzentka” našla, o. i., aj informáciu o metódach, aké sa vo vedeckej subdisciplíne vizuálnej sociológie používajú a potom by azda dokázala identifikovať [a nie iba irelevantne popierať!] tie, ktoré informovali aj tento Depardonov dokumentárny film.

Snímka Les Habitants síce nie je aktom „deklaratívne vedecko-výskumným”, to však ani  v najmenšom nezakladá dôvod k jej plytkému deklasovaniu – podsúvaním akejsi „vedeckej menejcennosti” umeleckému vyjadreniu, aby to vzápätí ponechala bez argumentov [pripomeňme si znovu citát: „Je to len subjektívny a nijak zvlášť neučesaný [?!] umelecký záznam…”] – znova konštatujme, že Lippová „sa síce pozerá, ale nevidí” a preto vo svojej „interpretácii” úplne zlyhala.

Je však pravda možné, že Hana Lippová funkčný analfabetizmus iba predstiera a plní tak napr. podmienky udelenia honoráru – de facto teda pôsobí ako trol.

l_kubo

Reklama