Blog Adriany Drahovskej: Vianoceholik

Reklama

 

 

 

 

 

Určite ho poznáte. Hovorí si, že tento rok bude všetko inak. Že si veci naplánuje, eliminuje množstvo darčekov, žiadne veľké vianočné upratovanie sa nekoná a štyri plechy koláčov je zbytočne veľa. Lenže nakoniec…

Presne toto som si myslela aj ja tento rok. Lenže, keď už raz chytíte silný „vianoceholizmus“, tak ľahko sa vás nepustí. A preto som sa opäť pristihla, ako leziem po rebríku s handrou v ruke, aby sa okná blyšťali, ruky mám po kolená vyťahané od plných tašiek a rozmýšľam, že ešte nemám darčeky pre neterine deti a synovu priateľku. Zrazu je pár dní pred Vianocami, na balkóne žiadny stromček, tak sa snažím vybrať z posledných, trochu opŕchnutých jedličiek, a medzitým uvažujem, že šesť druhov koláčov sa mi zdá predsalen trochu málo.

Reklama

 

Ale, našťastie, pomaly sa liečim a vlastne každý rok trochu upúšťam od predstavy, ako by všetko malo vyzerať, keby…Napríklad náš stromček zdobia deti – na rozdiel od upratovania celkom ochotne, takže je „krásne nedokonalý.“  Sú na ňom rôzne druhy a farby ozdôb a nesmú chýbať tri červené srdiečka s našimi menami. Dostala som ich od bývalej kolegyne, ktorá bola robiť reportáž vo výrobni vianočných ozdôb (znovu veľká vďaka, Anka!). Čím som staršia, tým viac sa mi páčia – a v podstate celý náš stromček, ktorý nepodlieha štýlu ani móde. Darčeky sme tiež už obmedzili na jeden kus, prípadne hotovosť, upratovanie som tento rok začala o čosi skôr a posledné dni sa aj deti zobudili, takže sme nakoniec všetko spolu zvládli.

Reklama

 

 

 

A zrazu to prichádza. Ten dôvod, tá eufória, prečo človeka chytá vianoceholizmus – ŠTEDRÝ VEČER.  Keď sú všetci slávnostne naladení, na stole horia sviečky, na stromčeku žiaria ozdoby i svetielka, rozvoniava kapustnica, zemiakový šalát je presne taký, aký má byť a deti sa už tešia na darčeky či koláče. A nielen u nás, ale u vás, u susedov, v Európe, vo svete… Vianoce nenosia meno sviatky pokoja a mieru nadarmo, ony takými naozaj sú (aj v historických súvislostiach). Zrazu sme všetci trochu iní, viac vďační a vlastne šťastní. Všetko je krásne sladké a krehké ako vianočné oblátky. Naše pocity sa zároveň akoby zhmotňujú, vinú sa okolo nás, prúdia v tom čistom byte, dome, sú s nami pri návštevách príbuzných či rodinných prechádzkach. Možno práve ony sú tým Vianočným zázrakom.

A vtedy si aj my, vianoceholici, uvedomíme, že vlastne celý virvar okolo sviatkov milujeme – hoci s výhradami, tak ako pri každej láske. Zrejme preto si ho nenecháme ujsť ani budúci či ten ďalší rok. A určite by sme si túto svoju závislosť nemali vyčítať. Ak ju totiž dokážeme udržať v aspoň trochu rozumných medziach, raz za rok jej prepadnúť prináša predsa aj svoje výhody, nemyslíte?

Šťastné a veselé, priatelia – užívajte sviatky!

Adriana Drahovská

Reklama