Blog Adama Reháka: Topoľčiansky hrad – zrúcanina hradu s malým “koloseom“

Reklama

 

 

 

 

 

Toto leto k nám opäť dorazili sesternice z východného Slovenska a aby nečumeli len do mobilov, rozhodol som sa, že ich vezmem so sebou na jedno z mojich poznávaní Slovenska. Vybral som si Topoľčiansky hrad, ktorý som navštívil pred pár rokmi a bol som zvedavý ako tam postúpili práce na jeho obnove.

Cesta na hrad

Hrad sa síce nazýva „topoľčiansky“, avšak nenachádza sa priamo v Topoľčanoch, ale v neďalekej dedinke s názvom Podhradie. Na parkovanie si môžete vybrať dve miesta. Jedno je na malom námestí v strede obce pri kostole, druhé trocha nižšie pri cintoríne. Je úplne jedno, kde zaparkujete keď sa chcete prejsť, pretože cesta na hrad tvorí okruh. My parkujeme pri cintoríne, odkiaľ už vidno vežu, ktorá tvorí hlavnú dominantu celého hradu. Vyberáme sa teda po ceste, ktorá je zväčša štrková. Prechádzka je to krátka a za nejakých 15 minút sa dostanete pred vstupnú bránu do hradu.

Reklama

 

Hrad

Prechádzame bránou a našťastie nás víta príjemný tieň, ktorého v areáli veľa nenájdete. Celá zrúcania je dosť otvorená s málo stromami. Obzeráme si spodné nádvorie, na ktorom je aj malá lúka, ale samozrejme ťahá nás to hneď k veži. Prechádzame po schodoch vyššie, cez drevený most priamo k citadele hradu. Vstupujeme teda na hlavné nádvorie.

To mi svojím tvarom pripomína rímske koloseum, v strede s akoby bojiskom, kde kedysi bojovali rytieri. No a obvod bojiska vyzerá ako stvorené pre publikum (iste je to aj vec fantázie). Nádvorie tvorí z jednej strany poloblúk s lavičkami, na ktorých sa dá príjemne posedieť a v tieni kamenného opevnenia aj občerstviť.

Reklama

 

 

 

Samozrejme, asi najviac zaujme vysoká hradná veža, ktorá zatiaľ nie je sprístupnená. Dúfam však, že raz bude, pretože ten výhľad by stál za to. Výhľady sú však aj beztak krásne a je na čo pozerať. Celý areál zrúcaniny je prístupný aj formou balkónov, schodísk a jednej veže na druhej strane areálu. Stačí vyjsť z nádvoria a ísť popri obvode opevnenia. Vo vyhliadkovej veži sa dá aj skryť, keby vás prepadla napríklad búrka.

Tak sme si prešli celý hrad, chvíľu posedeli, porozhliadali sa a pomaly šli naspäť k autu. Tu sa dostávam k spomínanému okruhu. Pred hradom sa nachádza malé rázcestie, ktoré má dve odbočky. Jedna vedie k cintorínu a druhá na námestie s kostolom. Je teda jedno kde parkujete, k autu sa dostanete oboma cestami, akurát jedna je asi o 10 minút dlhšia. Ja samozrejme odporúčam ísť jednou cestou tam a druhou naspäť.

Reklama