Blog Adama Reháka: Plavecký hrad – moja posledná “bašta“ Malých Karpát

Reklama

 

 

 

 

Tento rok jesenné počasie výletom praje, a tak som neváhal navštíviť ďalší zo slovenských hradov. Ako už z názvu vyplýva, zostal som verný lokalite Malých Karpát a vybral som sa na Plavecký hrad. Samozrejme som nešiel sám.

Vyrážame z kúpeľného mesta smerom na Vrbové cez Trstín, Bukovú až do Plaveckého Podhradia. Cesta nám trvala presne hodinu pri minimálnej premávke. Dostávame sa do dedinky pod hradom, teda do Plaveckého Podhradia, kde hrad krásne vidno už z cesty. Konečne sa nemôžem sťažovať na značenie a na provizórne parkovisko sa dostávame bez blúdenia.

Reklama

 

Cesta na hrad

Parkujeme teda na malej lúke a vidno, že krásne počasie sme nevyužili len my. Sú tu autá z rôznych okresov celého západného Slovenska. Cesta nás vedie priamo do bukovo-dubového lesa. Ako tak ideme ďalej a ďalej, všímam si, že les je prakticky nedotknutý a bez zásahu človeka. Žiaden náznak výrubu alebo niečoho podobného. Stromy sú opílené len padnuté a len tie, ktoré bránia prechodu cez chodník. Cesta je rovnako bez zásahov, klasická udupaná lesná cesta do mierneho, občas prudšieho kopca.

Netreba sa báť, po ceste stretávame rodiny s malými deťmi, ktoré to bez problémov zvládajú. Prechádzkovým tempom sa po 45 – tich minútach dostávame tesne pod hrad a prvýkrát sa nám tu odhaľuje možnosť krásneho výhľadu. Na chvíľu teda zastavujeme a kocháme sa, naozaj s veľkou viditeľnosťou na každý smer a samozrejme pohľadom na hrad.

Reklama

 

 

Plavecký hrad

Ako už z pohľadu z cesty, či obrázkov na internete, hrad vyzerá byť veľký a tomuto dojmu ani z blízka neostáva nič dlžný. Vstupujeme do areálu cez zachovalú kamennú klenbu a ocitáme sa v dolnom hradisku. Nemôžem nespomenúť ako ma teší, keď vidím, že aj tento hrad sa renovuje. Ideme na akoby druhú stranu dolného hradiska a otvára sa nám nový výhľad, tentokrát na už navštívený vrch Záruby a hrad Ostrý kameň, ako aj hrad Korlátka.

Na chvíľu zastavujeme a nechávame sa strhnúť tou krásou jesenných farieb a modrého neba. Do toho počujeme džavot detí a hlasy ich rodičov. Pomaly sa ale presúvame do horného hradiska a teda hlavnej citadely, ktorá má tiež čo ponúknuť. Dostávame sa o niekoľko metrov vyššie po kamenistej cestičke, ktorá sa dosť šmýka a treba si dávať pozor. Asi jediná negatívna vec na celom hrade bola tá, že tam chýbajú aspoň nejaké provizórne schody a zábradlie.

Bez ujmy sa dostávame do hornej časti hradu, kde sa dá prejsť aj na zachovalú vežu. V hlavnej časti hradu je kamenná plošina s osadenou tabuľou, na ktorej môžete vidieť kam až siaha dohľad z hradu. Hrad hlavne oplýva veľkou prístupnosťou, čiže výhľad si vychutnáte takmer z každej strany. Ani nevieme ako a s malou prestávkou na olovrant sa po hrade túlame takmer hodinu a pomaly sa poberáme naspäť.

Ako by som to tak záverom zhrnul? Plavecký hrad ma očaril asi najviac z tripu po hradoch v Malých Karpatoch a preto si u mňa vyslúžil názov “bašta“ Malých Karpát.

Adam Rehák

Reklama