Blog Adama Reháka: Kostolec a Skalka, dve miesta, medzi ktorými sa nachádza moja rodná obec Hubina

Reklama

 

 

 

 

Po viac ako roku písania o krásach Slovenska som sa rozhodol napísať aj o mieste môjmu srdcu blízkemu a spropagovať aj miesto, kde som vyrastal a žijem dodnes. Prinášam vám preto blog o mojej rodnej obci Hubina a dvoch miestach Kostolec a Skalka, ktoré sú vhodné na výlet a majú niečo do seba. Aj keď to nebudú hrady či zrúcaniny, kus histórie v sebe však jedno z nich ukrýva.

Hubina

Obec pri Piešťanoch dlhá asi 2,5 kilometra, ale zato katastrálnou rozlohou dosť veľká, s približne 490 obyvateľmi. Dedinka zasadená do údolia pod vrchom Skalka začínajúca pod Kostolcom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1353, takže tento rok je to 665 rokov existencie. Ako v takmer každej dedine, ani tu nesmú chýbať základné inštitúcie, a to obecný úrad, kostol a krčma. Pred obecným úradom sa nachádza aj Zvonica ktorá tvorí akýsi stred obce. Poďme však k miestam, ktoré som zmienil v nadpise.

Reklama

 

Kostolec (Ducové)

Ako som už spomínal, Kostolec sa nachádza na začiatku obce. Aj keď patrí k obci Ducové, ja vám opíšem cestu od Hubinskej strany, ktorá je o niečo náročnejšia ako Ducovská. Zaparkovať sa dá rovno pri tabuli HUBINA pri kameňolome. Tu sa nachádza aj začiatok mojej trasy.

Reklama

 

 

Pri trafostanici je nenápadný označník a vstup na cestičku ku Kostolcu. Aj keď sa zdola zdá, že je to náročný výstup, netreba sa báť ísť aj s malými deťmi. Cestička vedie cez lesík až ku bráne. Je to taká náročnejšia prechádzka, ktorú zvládnete do 15 minút.

Na vrchu sa nachádza drevené opevnenie, ktoré stále prechádza rekonštrukciou. Vo vnútri opevnenia je krásna pokosená lúka s kamennými základmi bývalej rotundy, ktorá sa tu kedysi nachádzala. Kostolec však ponúka hlavne krásny výhľad široko-ďaleko. Je odtiaľto vidno takmer celú spodnú časť obce, mesto Piešťany, okolité obce, ako aj hrady Tematín a Čachtice atď. Samozrejme aj vrch Skalka, o ktorom sa dočítate nižšie. Nachádzajú sa tu aj tabule, ktoré vám priblížia históriu Kostolca a pôvodné funkcie tohto hradiska.

TIP: Na Kostolec sa dá ísť aj z obce Ducové, cesta však podľa mňa nie je až taká zaujímavá.

Vedeli ste, že? Kostolec zohrával najvýznamnejšiu rolu hlavne v čase Veľkej Moravy ako veľmožské sídlo a dodnes slúži aj ako pútnické miesto na sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Skalka

Druhá destinácia je Skalka, kopec nad obcou ktorý sa nachádza vo výške 377m.n.m. Je viacero prístupov a ciest na tento kopec. Ja vám priblížim najnáročnejšiu cestu, no netreba sa báť ísť aj s deťmi.

Štart je pri obecnom kostole, kde sa nachádza aj parkovisko, takže so zaparkovaním v tieni nebudete mať problém. Začiatok cesty je trocha skrytý, ale na fotke sa vám budem snažiť čo najlepšie ukázať, kam treba ísť. Začiatok chodníka sa nachádza cez cestu oproti kostola pri jednej breze, na ktorej je namaľovaná modrá šípka.

Cesta začína síce hneď prudko, no trvá len cca 10 minút, po ktorých sa dostanete na lúku. Z lúky už vidno stožiar, a teda značku cieľa. Cestička po lúke trvá asi 5 minút a prichádza najnáročnejší úsek trasy. Ostré stúpanie po vyšliapanom chodníku až na vrchol kopca. Dá sa však zvládnuť v pohodovom tempe chôdze za nejakých 30 minút. Celý výlet trvá teda asi 45 minút od auta. Chodník celý čas lemujú kríky a sem tam nejaká kosodrevina.

Akonáhle sa však dostanete z kríkov von, čaká vás už len krásny pohľad z bielych skál pri slovenskom dvojkríži. Za pekného počasia je výhľad skutočne krásny, vidno samozrejme ešte ďalej ako z Kostolca. Predstaví sa vám 360 stupňový výhľad na mesto Piešťany, vrch Marhát, obec Čachtice, hrad Tematín, vrch Javorinu a iné. Na vrchole je aj malá lúka, kde sa dá posedieť a miesto na ohnisko, takže si môžete niečo opiecť.

TIP: Na skalku sa dá ísť aj od konca obce, resp. od poslednej zástavky, kde sa dá tiež zaparkovať. Cesta nie je veľmi dobre značená, ale vedie aj cez les a nie je taká prudká do brehu. Na priloženej fotke vám taktiež naznačím miesto odkiaľ treba vyraziť. Netreba sa ale báť slabšieho značenia. Určite nezablúdite.

Na záver chcem za spoluprácu na tomto blogu poďakovať mojim kamarátom Sofii Szoke a Martinovi Třískovi, ktorí sa postarali o vizuálnu stránku. Ďakujem.

Reklama