Blog Adama Reháka: Devín zrúcanina hradu na hranici troch štátov

Reklama

 

 

 

 

Dnes vám netradične opíšem výlet na zrúcaninu, ktorá sa nachádza trocha ďalej ako predošlé, ale rozhodne sa oplatí ju navštíviť. Na výlet ma zavolala kamarátka s partiou a ja som samozrejme nemohol odmietnuť.

V jedno krásne sobotné dopoludnie preto sadáme do auta a vyrážame z Piešťan smer hlavné mesto, čiže Bratislava. Tento krát dokonca ani nešoférujem, takže mám o starosť menej, čo je pre mňa vítaná zmena. Z Piešťan vyrážame smer diaľnica až do Bratislavy, síce je cesta na pozeranie nič moc, ale vďaka dobrej partii nie je v aute nuda.

Reklama

 

V Bratislave schádzame z diaľnice a ideme smer Mlynská dolina a potom smer Devínska cesta. Mali sme dobrého šoféra, ktorý to zvládol bez navigácie, ale ja by som to nedal, takže odporúčam pre istotu GPS . Cesta nám trvala asi hodinu a 15 minút bez hustej premávky a obmedzení. Prichádzame na veľké parkovisko pod hradom a v pohode parkujeme bez poplatku. Cesta k bráne je krátka, cca 5 minút, nedá sa tam stratiť.

Hrad Devín

Prichádzame k bráne, kde je našťastie málo ľudí a o chvíľu kupujeme lístky. Vstupné je podľa mňa úplne primerané na Bratislavu, až prekvapivo. Dospelý platí 5 eur, deti od 6 do 14 rokov  2,50 eur, dokonca je aj rodinné vstupné – 2 dospelí a deti do 14 r za 10eur. Deti do 6 rokov a ZŤP majú vstup zadarmo. S kúpenými lístkami sa vydávame po pekne dláždenom chodníku smerom ku zrúcanine.

Reklama

 

 

Počas cesty stretáme aj ovečky pasúce sa na lúke, ktoré potešia hlavne malé dedičky a o kúsok ďalej máte možnosť si vyskúšať streľbu z luku. My záujem nemáme, a tak sa asi po 10 minútach dostávame priamo k centrálnej časti hradu. Už na prvý pohľad vidno, že sa tu rekonštruovalo za veľké finančné prostriedky a zrúcanina nie je taká, akú si ju pamätám 15 rokov dozadu.

Celý povrch je pekne vydláždený, čistý a udržiavaný. Na nádvorí sa nachádza aj studňa a trávnik, ktorý dodáva zrúcanine akýsi život. Na vežu sa ide po antikorových schodoch, čo síce na autentickosti nepridáva, ale som názoru, že bezpečnosť je dôležitejšia. Čo sa týka veže asi najväčší zážitok je ten pohľad na sútok riek Moravy a Dunaja na hranici Slovenska, Rakúska a Česka. Pri tom nádhernom výhľade som sa na chvíľu zamyslel a veru nečudujem sa, prečo si vybral Štúr, Hurban a Hodža práve toto miesto na prísahu vernosti slovenskému národu. Ešte sa rozhliadame a po chvíli pokračujeme ďalej návštevou malého múzea priamo vo veži.

V malom múzeu sa nachádzajú predmety z histórie hradu s krátkym popisom, ktoré sa našli pri rekonštrukcii a odkrývaní hradu, čo bola pre mňa vítaná novinka. Pomaly schádzame dole z veže a ešte si prehliadame zvyšok hradu. Na nádvorí sa nachádza ešte jedna miestnosť s archeologickými nálezmi, kde sa dajú kúpiť aj suveníry. Na chvíľu si ešte sadáme a vychutnávame krásne počasie, minimálne ja nasávam atmosféru slovenských dejín. Celá návšteva nám zabrala asi 45 minút a tak sa poberáme smerom naspäť k autu. Pod hradom sa dá občerstviť normálne v malých reštauráciách, ale nakoľko nie sme až takí hladní, tak len vyskúšame čerstvý cesnakový a jablkový posúch, ktorý jednoznačne odporúčam.

V Bratislave sa toho samozrejme dá navštíviť viac, ale my sa po krásnom, národne orientovanom výlete poberáme smer Piešťany.

Adam Rehák

Reklama