Volebné moratórium – zbytočnosť, volebná kampaň – vyhodené peniaze

Reklama

 

 

 

 

 

Včera ráno sa začalo volebné moratórium. Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí: „V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí, vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.“ Podľa toho istého zákona je zakázané vedenie kampane mimo určeného času, čím sa myslí čas mimo predvolebnej kampane, teda 17 dní až 48 hodín pred voľbami.

[singlepic id=7006 w=320 h=240 float=right]Znie to síce pekne, ale sú to len prázdne slová. Príkladom je, že kandidáti na post primátora sa na nás veselo ďalej usmievajú z billboardov a citylightov. Nie som právnik, ale zjavne sú na všetko kľučky a diery v zákonoch a paragrafy pokrútené tak, aby si ich tvorcovia mohli urobiť, čo potrebujú. Keď si vezmeme internetové prostredie, online médiá inzerciu kandidátov stiahli, avšak stačí sa prihlásiť na Facebook a už aj na vás „vyskočia“ kampane kandidátov a hneď pod nimi antikampane na ich rivalov. Polemika, či je to v poriadku, by bola na dlho, ale asi by vyhral argument, že to všetko beží na amerických serveroch, kde žiadne moratórium nie je. Tak si kladiem otázku, načo sú zákony, ktoré nie je problém obísť, a keď to náhodou nejde, tak pre istotu neexistuje nikto kto by na ich dodržiavanie dohliadol, a keď by aj existoval, tak zas neexistuje možnosť protizákonné konanie postihnúť. Pre tieto laické vyjadrenia sa do mňa určite študovaní znalci zákonov pustia a začnú vyťahovať čísla a paragrafy. Budem celkom rád, aspoň sa niečo nové dozviem aj bez dlhého štúdia a čitatelia snáď so mnou. Čím viac sa nad touto vecou zamýšľam, stále viac sa utvrdzujem v názore, že volebné moratórium je zbytočné.

Reklama

 

Ešte väčšou zbytočnosťou, ba povedal by som priam hlúposťou, je politická reklama a volebná kampaň. Dôvod prečo si to myslím, je jednoduchý. Všetko niečo stojí, všetko niekto musí zaplatiť, a tým, kto celú túto “srandu“ napokon zaplatí, sú občania. Len naivný človek si môže myslieť, že kandidáti a strany, keď sa dostanú k moci, neprihrávajú “kšefty“ tým, ktorí ich podporili. A to určite štedrejšie, ako boli prostriedky investované do získania pozícií. Neviem, či som dobre čítal, ale nikde som sa vo volebnom zákone nedočítal, že by kandidáti a strany mali povinnosť zverejniť informáciu o tom, koľko ich kampaň stála. Boli by to iste zaujímavé čísla a určite sa na to budeme pýtať. Či sa dočkáme odpovede, ťažko povedať. Podľa mňa by pokojne kandidáti na posty primátorov a poslancov zastupiteľstiev, peniaze, ktoré majú evidentne “navyše“, keď ich môžu investovať do kampane, mohli rovnako pokojne využiť na sociálnejšie účely. Pýtate sa, ako by sa potom mali občania dozvedieť, aké sú ciele a plány kandidátov? No predsa z médií. Ak by všetci kandidáti dostali rovnaký priestor a mohli v médiách (samozrejme zadarmo) prezentovať svoje názory, nemuseli by platiť žiadne kampane. Médiá by tým síce prišli o prostriedky zaplatené za predvolebnú inzerciu, avšak na oplátku by sa im zvýšila čítanosť alebo sledovanosť, pretože ako sme sa presvedčili sami na vlastnej koži, ľudí zaujíma, kto je kto a čo plánuje pre nich urobiť. Pri zvýšenej čítanosti a sledovanosti by zase média mohli získať viac na komerčnej reklame. To by však museli byť slobodné a nepreferovať len názory “svojich vyvolených“.

Autor:  Tomáš Hudcovič

Reklama

 

 

 

Reklama