Názory a komentáre
Umelý ratan na ústupe
Keď sa človek po dlhšom čase vráti do Piešťan, vydýchne si. Stíši hlasitosť v slúchadlách a automaticky začne kráčať pomalšie. Sprvu sa nevie nabažiť ich pokojného tempa, „lázeňského“ štýlu života v rytme songov Tota Cotugna. V porovnaní s inými miestami sú tu totiž ľudia, po vzore kúpeľných hostí, na akejsi konštantnej dovolenke. Kávička, korzo, park, záhradka, bicykel. Priemerná rýchlosť pohybu je dozaista nižšia ako hocikde inde. Piešťany sú liek na nervy.
Keď však vyprchá nadšenie z pomalého života s nádychom dôchodku, prichádza triezve zistenie: Piešťany sú na tom so zmenami podobne ako reumatickí pacienti s chôdzou. Mesto má svoj špecifický kolobeh, každý rok rovnaký, usedený, komfortný. Rovnaké podujatia, témy, problémy sa cyklicky opakujú a neprekvapujú. Žijeme si tu takpovediac zo zotrvačnosti.
Napriek tomu sa ale zdá, že sa posúvame ďalej, no iba v maličkostiach. Napríklad v kaviarenskej kultúre. Osobne ma teší, že okrem tmavých generických cukrární, všadeprítomných pizzérií a kaviarní so svietiacimi sobmi vo výkladoch sa v poslednom čase objavili v meste slušné podniky narúšajúce piešťanský, zmrzlinovo-veterníkový, stereotyp. Kaviarnici zrejme pochopili, že cez pikolko cesta nevedie a začali miesto exotických názvov prevádzok ponúkať vo svojich nových podnikoch aj inú pridanú hodnotu.
Pre niekoho je to kvalitne stvárnený interiér, poctivá zmrzlina, dobrá káva, pohodlný nábytok. Nevidieť na stolíku päť rôznych ponúk džúsikov, ale jeden graficky príjemný nápojový lístok. Nemať trápny pocit z kvetinovej tapety, umelého bravčového stehna na stene, gramatických chýb v obedovom menu a čašníčok v crocsoch. To, čo ľudia chcú už zjavne dávno nie sú stoličky z falošného ratanu.
Zaujímavým faktom je aj to, že nové kaviarne začali vznikať na okraji nášho malého korza, čo môže napovedať, že pešia zóna nám už nestačí a okolité priestory majú taktiež veľký potenciál. Novým kaviarňam sa zjavne darí, a preto by bolo možno načase popremýšľať, či by sa neoplatilo pešiu zónu rozšíriť a podporiť aj iné mestské verejné priestory. Slušných terás a prosperujúcich obchodov nebude v našom dovolenkovom rezorte totiž nikdy dosť, rovnako ako dopytu po vysedávaní.
Lívia Gažová
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
