Samo Marec: PREČO SA NESPRÁVAŤ AKO IDIOT?

Reklama

 

 

 

 

 

Občas si predstavujem, ako by to vyzeralo.

Len tak si kráčam po ulici, zrazu ma pristaví niekto, koho som v živote nestretol, a len tak, s pocitom dobre vykonanej práce, mi do tváre chrstne: Ty idiot.

Reklama

 

A potom? Nič, ideme ďalej, každý svojou cestou, až kým opäť nestretnem niekoho, kto mi chce niečo povedať, alebo kým on nestretne niekoho, komu túži vynadať.

Možno by sme si ani nenadávali. Načo, keď sa môžeme rovno opľúvať? Len tak, kráčame oproti sebe, zrazu priletí flusanec, neodôvodnený, nevysvetlený, od cudzieho človeka.

Reklama

 

 

 

Alebo by sme sa mohli rovno mlátiť – odzadu podrážať, dávať si facky, keď si to sľubujeme.

Takto by to vyzeralo, ak by sme sa k sebe v skutočnosti správali tak, ako sa správame na internete. Ak by sme aj naozaj plnili to, čo si sľubujeme.

Absurdné? Zaiste. Hlúpe? Absolútne. Nepredstaviteľné? Nie tak úplne.

Nedokážeme si predstaviť, že naše nadávky by sa mohli stať skutočnosťou, lebo ich väčšinou ani nemyslíme vážne, napriek tomu sa to deje.

Internet je totiž nielen komunikačným, ale aj marketingovým nástrojom – každý, kto chce, naň môže umiestňovať svoje posolstvá a snažiť sa dosiahnuť svoj cieľ. Napríklad, dostať sa do parlamentu.

Kotlebovci sa doň nedostali tým, že hovorili, ako nič neurobia, naopak – hovorili celkom presne čo a s kým spravia, kto za čo môže a čo ho čaká. Zahltili internet, našli si svoje publikum, vytvorili uňho návyk – návyk na zlé správy, návyk na nenávisť.

Virtuálna a skutočná realita sa dnes zlievajú do jednej. Niekedy už ani nevieme, kde sa jedna končí a druhá začína, udalosti z jednej do tej druhej zasahujú – spomeňte si, kedy naposledy ste sa nerozprávali s niekým len preto, čo o vás napísal.

O to jednoduchšie je aj to, aby sa virtuálna nenávisť preliala do nenávisti skutočnej. Tak, ako je internet úžasným komunikačným nástrojom, ako pomáha organizovať ľudí a dokáže mobilizovať pre dobrú vec, tak dokáže aj znásobovať prejavy nenávisti.

Nespokojný človek zrazu vidí, že nie je sám, nemusí ani hľadať, aby sa dozvedel, kto je na vine. A môže konať, veď už našiel svojich…

Hranica medzi virtuálnou a skutočnou nenávisťou je omnoho tenšia, ako si myslíte. Zoberte si, v koľkých veciach už prestala existovať, prečo by to práve v tomto malo byť inak? Nepodporovať nenávisť na internete je práve preto otázkou nielen slušnosti a úrovne, ale aj zodpovednosti.

Je to celkom jednoduché.

Keď sa nebudeme správať ako idioti, neubudne z nás, naopak. Zrazu zistíme, že svet okolo nás je omnoho lepší. A už nám nebude hroziť, že sa facky prenesú z internetu do ulíc.

Samo Marec je najčítanejší slovenský bloger, ktorý začínal písať na blogu SME. Keď nepíše, pracuje v reklamnej agentúre, kde vymýšľa. Pochádza z Vysokých Tatier, žije v Bratislave a nevidí dôvod, prečo by na to mal nadávať. Jeho knižným debutom je kniha This Is Hardcore, ktorá je pridlhá na novelu a prikrátka na román.

-Andrej Bán/Publikované so súhlasom – Ale hejt neskryje/Zdroj životopis: gorila.sk/Foto: Betty Trubačová-

Reklama