Názory a komentáre
Reakcia Jaroslava Lušňáka na článok Krasokorčuliari v Piešťanoch skončili, nedohodli sa s hokejistami
Je nám úprimne ľúto, situácie okolo TJ AKO, že tak talentovaná a kvalitná krasokorčuliarka, ako je Monika Simančíková, musí chodiť za ľadom do susedného Nového Mesta nad Váhom, ale verte mi, že nie vinou hokejového klubu! To určite nie je pravda. Pokúsim sa vám v krátkosti zreálniť situáciu.
[singlepic id=32726 w=320 h=240 float=left]Od polovice mesiaca november minulého roka 2011 sme sa snažili stretnúť s pani Simančíkovou, ohľadne rozdeľovania ľadovej plochy a možného spoplatnenia prenajatej ľadovej plochy. Stretnutie oboch strán sa odkladalo z dôvodu zaneprázdenia pani Simančíkovej (tréningové sústredenia Moniky v zahraničí a pod.). Táto situácia trvala až do konca roka 2011. Z uvedených dôvodov som 3. januára 2012 poslal list, v ktorom sme oznámili TJ AKO avizované spoplatnenie tréningových jednotiek od 1. januára 2012 a to na 50 eur bez DPH dopoludňajšie tréningy a 100€ tréningy v čase po 17.00 h.
Po doručení nášho listu sa uskutočnilo stretnutie s p. Simančíkovou, kde namietala výšku spoplatnenia. Po zvážení a vysvetlení si niektorých skutočností sme sa dopracovali k sume 40 eur bez DPH v doobedňajších hodinách. Jednalo sa o informáciu sumy za hodinu tréningu v Novom Meste nad Váhom (50 eur) a k tomu sme zobrali do úvahy cestovanie na tréning. Čiže, ak počítam, tak počítam, stále mi to nejde do hlavy! Lebo 48€ s DPH je vždy menej ako 50€ a plus cestovné náklady.
Priznávam, že v Piešťanoch TJ AKO nemohlo dostať toľko priestoru na lade v poobedňajších hodinách, ako v Novom Meste nad Váhom, ale to vyplýva zo súťaží a zostavenia množstva vekových kategórii a hokejových ročníkov. Snažil som sa vysvetliť p. Simančíkovej, že už nemôžeme naďalej doplácať na aktivity súkromného klubu TJ AKO, tak ako to bolo do teraz!!!
REKLAMA
O celej situácii bola informovaná aj Dozorná rada, ktorá dohliada na plnenie zmluvy medzi Mestom a ŠHK 37. Dokonca bola p. Simančíková pozvaná na zasadnutie Dozornej rady pánom PHDr. Dubovským, ktorý je jej členom. Ale na zasadnutie rady sa nedostavila!
Hokejový klub má v nájme Zimný štadión od mesta a zaviazal sa oň starať, čo aj plní! Podľa zmluvy mesto prispieva na energie (elektrina, plyn, voda) max. do výšky 149 tisíc € za rok, čo vystačí pri dnešných cenách energií cca do októbra. Celkové prevádzkové náklady Zimného štadióna predstavujú cca 330 tisíc €. A to podotýkam, že to sú skutočné a kontrolované prevádzkové náklady mestom, nie náklady na činnosť !!!!
Na svoju športovú činnosť si tak isto musíme finančné prostriedky zabezpečiť sami. Pani Simančíková uvádza, že ich rodičia platia od 40 do 110 € mesačne. Ale to je poplatok do kasy TJ AKO , z ktorého si hradia svoje výdavky. Ďalej uvádza, že niektoré deti prestali navštevovať ich oddiel! Keď hokejový klub pred tromi rokmi oslovoval ostatné športové kluby, aby sme sa združili do základných športových ročníkov (návšteva športových tried na základnej škole) z dôvodu nízkeho počtu detí na športoviskách, a zabezpečili tak čo najlacnejší tréningový proces pre svojich malých zverencov a udržali si športové triedy, nikto nás nepodporil a nemal o tento projekt záujem!!! Bohu žiaľ ani TJ AKO. Stačilo len tak málo, chcieť! Prestať sa hrať na svojom piesočku!
Možno viacerí občania o tom nevedia, ale Hokejový klub sa vzdal ďalších možných dotácií od mesta Piešťany v prospech ostatných menších klubov!
Prečo si každý nepozametá pred svojimi dverami, prečo poniektorým stále leží v žalúdku najúspešnejší kolektívny šport v Piešťanoch za posledné roky?! Kedy z nás vyprší tá zloba a závisť?! Oplatí sa v našom meste niečo budovať?! No a na koniec otázka pre čitateľa: Kúpili by ste za svoje peniaze auto susedovi? Nech si každý občan Piešťan urobí svoj názor.
P.S. pre pani Simančíkovú:
Evka prepáč, nechcel som to medializovať, ale nedalo mi na to nereagovať! Vaša rodina vie, že Monike držím palce a obdivujem prácu Vášho trénera, ale toto nie je o jednotlivcovi. Čo budete robiť, keď aj v Novom Meste pritvrdia? Čo ste spravili, si Piešťany nezaslúžia!
Autor: Jaroslav Lušňák, prezident ŠHK 37 Piešťany