Pravda prestáva byť dôležitá, podstatné sú čísla a „správne“ ovplyvnenie verejnej mienky

Reklama

 

 

 

 

Neprejde pomaly mesiac a niekedy aj kratšie obdobie, aby sa v Piešťanoch nezjavila nejaká „kauza“ a nezviditeľnila mesto v rámci Slovenska, ale aj za hranicami. Senzácie hýbu svetom, ľudia po nich túžia, a tak im ich médiá servírujú. Čo na tom, že sú veci občas prifarbené, čo na tom, že sú občas vymyslené či faktograficky nesprávne, podstatné je, že je čítanosť a ľudia v pozadí, ktorí dané média vedia nasmerovať správnym smerom, dosiahnu taký stav manipulácie s verejnou mienkou a náladou, aký potrebujú.

Nie som ten, čo by tvrdil, že v Piešťanoch je všetko ideálne, že si tu žijeme ako v raji a na ničom už netreba pracovať, ale to, čo sa ľuďom servíruje, je často inak, ako je prezentované. Mediálna masáž posledných dní ma len utvrdzuje v tom, že mnohé veci a spôsob zverejnenia nie sú náhodné a istí ľudia sa dosť snažia ovplyvniť verejnú mienku.

Reklama

 

Premiestnené obrazy J. Načeradského. Zdroj: www.zpiestan.sk

V polovici januára priniesla pravda.sk článok s bombastickým titulkom „Cenzúra v Piešťanoch. Primátor dal zvesiť obrazy slávneho maliara“. Čo na tom, že realita bola ďaleko prozaickejšia – jednoducho viceprimátor Martin Valo ako galerista nedomyslel, že obrazy Jiřího Načeradského budú zavesené v galérii, ktorá sa používa aj ako sobášna miestnosť a mladomanželom tak môžu prekážať. Riaditeľka Mestského kultúrneho strediska Marta Jurčová zase nedoriešila, že ak z logického dôvodu chce obrazy premiestniť, je potrebné to odkomunikovať s vlastníkom zbierky či kurátorom. Schovala sa za nariadenie primátora a ten pri mediálnom „šialenstve”, ktoré pravda.sk spustila, pre istotu nekomunikoval a všetko hodil na riaditeľku Jurčovú.

Ich postupy neschvaľujem, avšak motívom či pointou nebola cenzúra umenia, ale nezvládnuté riešenie situácie, keď sa na svadobný obrad takéto obrazy naozaj nehodia. (Pri googlení názvu článku som narazil aj na tento text: Denník Pravda šíri hoax o cenzúre v umení, takže ako vidím, podobný pohľad na vec máme minimálne dvaja)

Reklama

 

 

Článok Pravdy následne prebrali české médiá, pričom ho čiastočne dotvorili a bolo z nich jasné, že o Piešťanoch veľa netušia, hlavne že majú diskutovanú tému. Chytili sa aj iné slovenské médiá, napríklad TV Markíza.

Pred dvomi dňami na svojom webe prilial olej do ohňa pobúrenia aj Piešťanský týždeň. Ten vyspovedal výtvarníka Petra Kalmusa, ktorý sa pred časom mediálne zviditeľnil obliatím busty Vasila Biľaka červenou farbou, pričom do titulku sa dostala veta „Peter Kalmus: Zákazmi sa to začína a končí deportáciami!” Síce úplne mimo misu toho, čo sa reálne odohralo, ale na zhodenie súčasného primátora a vytvorenie „blbej” nálady to poslúžilo. Samozrejme, redaktor sa nezabudol zmieniť aj o téme Krampus, ktorý do prvého článku vložili aj redaktori Pravdy.

O deň na to sa Kalmus objavil znenazdajky na portáli tyzden.sk vo videu s názvom „Štefánik sa musí obracať v hrobe“, kde má monológ o tom, ako piešťanský park zdobí najodpornejšia socha generála Milana Rastislava Štefánika. Jej autorom je sochár Andrej Chotváč a realizáciu zastrešil miestny klub Milana Rastislava Štefánika už pred viac ako dvomi rokmi. Vyťažený umelec si ju možno naozaj všimol až teraz, avšak možno sa veci majú i tak, že treba pridať negativizmu v Piešťanoch – jedna cesta je v lokálnom médiu a druhá v celoslovenskom Týždni. Oba však spája jedno meno.

Tomáš Hudcovič

Reklama