O vode …

Reklama

 

 

 

 

 

Voda je vzácny dar, daný nám do vena,

kde jej niet, poznáme, aká je jej cena.

Reklama

 

Ak sa nenaučíme, vhodne ju užívať

možno jej nebude, budeme banovať…

Reklama

 

 

 

Voda – základ života. Toto tvrdenie má reálny základ nielen v pozemských podmienkach, kde sa mimoriadne vhodné vodné prostredie považuje za kolísku života. Hoci sa ešte mechanizmus vzniku života na Zemi nepodaril presne objasniť, všetky teórie sa zhodujú na jednom – prvé známe životné formy staré približne 4 miliardy rokov boli naviazané na vodné prostredie. Že bez vody niet života, o tom asi nikdy a nikto nepochyboval, všetky ľudské sídla vyrástli v blízkosti vodných zdrojov. Voda tvorí základnú súčasť buniek oboch známych pozemských foriem života – rastlinnej aj živočíšnej, vrátane človeka. V ľudskom tele voda tvorí takmer 70 % jeho hmotnosti.

Voda je principiálne jedným z mála možných prostredí, umožňujúcich vznik a vývoj života. Nielen na našej rodnej planéte, či na pevných telesách našej slnečnej sústavy, ktoré v „kozmickom veku“ doteraz preskúmali medziplanetárne sondy, vyslané zo Zeme. Všeobecne na nespočetnom množstve v súčasnosti známych vesmírnych solárnych systémov, ktoré sme mohli pozorovať pomocou ďalekohľadov či iných prístrojov v novodobej histórii ľudstva za posledných 500 rokov. Základnou podmienkou pre existenciu života je prítomnosť vody v kvapalnom stave.

Prirodzene sa pýtame – prečo práve voda? Prečo nie niektoré iné zo základných prvkov alebo ich zlúčenín, ktoré sa podľa predstáv vedcov vytvorili z „hviezdneho popola“ po vyhorení najstaršej generácie hviezd v ich jadrách ?

Krátka teoretická úvaha. Okrem vodíka (H) ako základného stavebného kameňa vo vesmíre medzi prvé vzniknuté prvky patrili uhlík (C), dusík (N) a kyslík (O). Tieto tzv „biogénne prvky“ sa významnou mierou podieľajú na stavbe tiel pozemských rastlín aj živočíchov. Tri z týchto štyroch základných prvkov sú v čistej forme plyny, ktoré si vzniknuté kozmické telesá nedokážu gravitačne udržať a rozptýlia sa čoskoro po ich vyformovaní v solárnom systéme do kozmického priestoru. Výnimkou medzi nimi je uhlík, ktorý je v jednoduchej forme známy ako tuhá látka – grafit alebo diamant. Prakticky neexistuje v tekutom skupenstve, potrebnom pre pohyb a prenos informácií ako základných prejavov „života“.

Ako kvapalina vhodná pre vznik života z týchto dôvodov prakticky prichádzala do úvahy kombinácia prvkov pochádzajúcich z „hviezdneho popola“ rozšírených v celom známom vesmíre. Vplyvom slnečného žiarenia, či pri iných vysoko-energetických vesmírnych procesoch, dochádzalo k reakciám týchto prvkov a ich spájaniu do podoby chemických zlúčenín, z ktorých sa po ich stuhnutí do hornín vyformovali existujúce kozmické telesá.

Medzi týmito zlúčeninami jednoznačne dominuje voda, ktorá je svojimi unikátnymi chemickými vlastnosťami pri rôznych fyzikálnych podmienkach ako jediné médium schopná udržiavať nám známu pozemskú formu biologického života na báze uhlíka. Na Venuši a Marse, susedných planétach Zeme, už také šťastie nemali, hoci sa všetky tri planéty nachádzajú v tzv.  „zóne života“. V takej vzdialenosti od Slnka, aby na nich mohla existovať voda v tekutom skupenstve.

Planétu Zem vďaka prekvitajúcemu rastlinnému životu nazývame často aj zelenou planétou, čo však nie je celkom pravda. Pri pohľade z kozmu sa Zem javí skôr ako modrá alebo modrozelená planéta, spestrená bielymi ľadovými polárnymi čiapočkami. S pohybujúcimi sa chumáčmi vodnej pary, rozptýlenej v zemskej atmosfére, kde slúži ako láskavý ochranný závoj pred nemilosrdným slnečným žiarením. Množstvo vody tvorí zanedbateľné percento z celkovej hmotnosti našej planéty, napriek tomu však voda pokrýva viac ako 2/3 zemského povrchu, čím jej dáva pri pohľade zvonku dominujúcu modrú farbu. Pri nezamračenej oblohe sa aj pri pohľade zo Zeme jej atmosféra javí ako modrá, čo však nezapríčiňuje voda ale kyslík, ktorý do atmosféry pumpujú rastliny ako životodárny „odpad“ pri ich raste. Rastliny asimiláciou oxidu uhličitého a vody do jednoduchých cukrov vytvárajú základné palivo pre rozvoj života a slúžia ako potrava pre živočíchy.

Voda sa na našej planéte Zemi, vďaka existencii vo všetkých troch skupenstvách, rozhodujúcim spôsobom podieľa aj na udržovaní klimatickej rovnováhy (polárny ľad bráni prehrievaniu planéty), čo úzko súvisí s kolobehom vody v prírode.

Nesmieme však zabúdať, že voda je jedným zo štyroch všeobecne známych základných živlov na Zemi, ktorá dokáže život nielen dávať, ale aj brať! Ľudské sídla, vybudované v tesnej blízkosti veľkých vodných útvarov, sú vystavené hrozbám ich poškodenia či zničenia pri prakticky nekontrolovateľnom pôsobení všetkých živlov, vrátane vodného. Podľa môjho názoru je tých pozemských živlov vlastne 5 – tým piatym živlom je človek ! V podstate „premnožený“ živočíšny druh na našej planéte, ktorý sa ešte pravdepodobne nenaučil, že tento stav s relatívnym dostatkom vody (s výnimkou púštnych oblastí) nemusí trvať večne…

O vode a jej dôležitosti pre existenciu pozemskej formy života na báze uhlíka sa môžeme dozvedieť z rôznych odborých prác, školských učebníc, či ďalších zdrojov informácií. Svoju pozornosť chcem v nasledujúcom období venovať najmä vode nachádzajúcej sa v piešťanskom regióne.

Voda je veľký dar, daný nám do vena

ak jej niet spoznáme, aká je jej cena.

Človeče, nauč sa, dobre s ňou gazdovať

skôr než jej nebude a začneme..

… odpoveď nechám úmyselne na čitateľa. Každý z nás má o vode svoju predstavu a nech sa pokúsi vytvoriť si tú svoju.

Jednoducho – a to nielen podľa môjho názoru – Bez vody niet života!                                                                                                   Peter Zemánek, ilustr. foto: A. Bitarovský, archív PNky, A. Drahovská

Reklama