Názory: Kultúrny cestovný ruch

Reklama

 

 

 

 

Pred niekoľkými dňami sa v piešťanskej galérii NAMI konala diskusia o vzťahu medzi kultúrou, cestovným ruchom, architektúrou a verejnými priestormi. Úvodné príspevky zazneli z úst výtvarníčky a galeristky Nadi Mikolášikovej a architektky Evy Rohoňovej. Slovo kultúra patrilo medzi najčastejšie používané, zvlášť v spojení s cestovným ruchom, ktorý v našom meste dlhodobo predstavuje najdôležitejší segment ekonomiky.

Pojem kultúrny cestovný ruch môže vyvolávať rôzne predstavy. Najmä v súvislosti s tým, čo chápeme pod kultúrou a v neposlednom rade aj s prejavmi nekultúrneho správania niektorých účastníkov cestovného ruchu. Skutočnosť je však o niečo prozaickejšia. Medzi odborníkmi je kultúrny turizmus zvyčajne vnímaný len ako jedna z foriem poznávacieho cestovného ruchu. Je založený na poznávaní materiálneho a duchovného dedičstva, účasti na kultúrnych udalostiach a vnímaní kreatívnej reality. Kombinácia týchto troch faktorov je špecifická pre každú destináciu a je podstatou jej kultúrnej atraktivity.

Reklama

 

Medzi najznámejšie typy kultúrneho cestovného ruchu patrí vlastivedný, etnický, dark turizmus, festivalový, kulinársky, filmový, zábavný, clubbing a party turizmus. Pre viaceré z nich majú Piešťany a ich okolie veľmi dobré predpoklady.

Špecifikom vlastivedného turizmu je dôraz na výchovu a vzdelávanie zamerané na poznávanie identity územia a interpretáciu jeho dedičstva. Významnú úlohu v rozvoji tohto typu cestovného ruchu môže v Piešťanoch zohrať Balneologické múzeum i niektoré lokality v okolí – napríklad Ducové alebo Očkov.

Reklama

 

Etnický turizmus sa zameriava na poznávanie autochtónnych kultúr. Jeho významnou súčasťou je aj sentimentálny turizmus. Účastníkmi takéhoto cestovného ruchu sú napríklad emigranti a ich potomkovia, ktorí sa snažia udržať alebo oživiť väzby k miestu ich pôvodu.V Piešťanoch tvoria nezanedbateľnú časť návštevníkov. Ich význam pre rozvoj cestovného ruchu je aj v tom, že v krajine ich súčasného pobytu pôsobia ako dobrovoľní ambasádori a propagátori nášho mesta.

Mierne bizarnou formou je takzvaný „dark“ turizmus. Jeho podstatou je návšteva miest, ktoré sú nejakým spôsobom spojené so smrťou, utrpením a tragédiami. Dobrým príkladom môžu byť koncentračné tábory z ktorých sa stali turistické atrakcie. Nemusí ísť len o návštevu miest dávno minulých udalostí ale i súčasných, spojených napríklad so smrťou známej osobnosti, alebo s nejakou aktuálnou katastrofou. Príkladom takéhoto turizmu v našom regióne je návšteva Čachtického hradu motivovaná príbehom jeho najznámejšej obyvateľky, grófky Alžbety Báthory, alebo Červenej veže po nedávnom zosuve pôdy. Možno sem zaradiť i návštevy cintorínov, ktoré sú na Slovensku tak populárne v jesennom období.

Podstatou festivalového turizmu je hromadná účasť na rôznych kultúrnych udalostiach ako sú koncerty, výstavy,umelecké prezentácie, náboženské ceremoniály, karnevaly a tiež i športové podujatia, jarmoky a podobne. S týmto typom kultúrneho cestovného ruchu majú Piešťany bohaté skúsenosti. Vzhľadom na niektoré negatívne vplyvy, najmä zvýšenú hlučnosť v nočných hodinách a občas i neprístojné správanie niektorých účastníkov, vyvoláva tento typ turizmu aj negatívne odozvy u obyvateľov.

Stále väčšiu pozornosť si získava aj kulinársky, alebo ak chcete, gastronomický či gurmánsky turizmus. Stravovanie je súčasťou aj iných foriem cestovného ruchu, v tomto prípade je však cieľom cestovania návšteva miest produkcie špecifických druhov potravín a výroby jedál a nápojov so zámerom dosiahnuť očakávaný kulinársky zážitok. Významné miesto v tejto oblasti zaujímajú produkty miestnej kuchyne. Pravidelne organizované hromadné podujatia zamerané na konzumáciu kulinárskych špecialít môžu nadobúdať aj charakter festivalov. Potenciál pre rozvoj tohto typu kultúrneho cestovného ruchu je v našom meste pomerne slabo využitý. Postupne sa však aj v Piešťanoch objavujú snahy o propagáciu miestnej kuchyne. Záslužnú činnosť v tomto smere vyvíja folklórny súbor Žito pôsobiaci pri hotelovej akadémii. Na rôznych kultúrnych podujatiach zvykne ponúkať originálne, z domácich surovín a v štýlovom prostredí pripravované jedlá. Významným počinom bolo aj otvorenie Piešťanského pivovaru produkujúceho miestne pivo. Spolu so zaujímavým jedálnym lístkom a kultúrnym programom sa stalo jedným z lákadiel. Tomu zodpovedá aj vysoká návštevnosť domácich i cezpoľných konzumentov.

Aj keď nie úplne novým, ale v našich podmienkach netradičným, typom kultúrneho cestovného ruchu je filmový turizmus. Hlavným motívom cestovania je návšteva miest, ktoré súvisia s úspešnými filmovými príbehmi, prípadne sa priamo (ako divák) aj zúčastniť natáčania. Zaujímavosťou tohto typu cestovného ruchu je, že nemá stálu cieľovú skupinu. Tá sa mení podľa typu filmu. V neďalekej Českej republike je takouto filmovou destináciou, ktorá láka množstvo návštevníkov, obec Hoštice. Natáčala sa v nej známa trilógia Slunce, seno,… Neďaleko Piešťan je z podobného dôvodu stále viac navštevovaná obec Nová Lehota. Ide o známu „Hornú Dolnú“ z rovnomenného televízneho seriálu.

Zábavný turizmus je založený na cestovaní za zábavou, ktorá je často sprevádzaná emocionálnymi zážitkami, ba niekedy aj s hazardom. Masovo sa realizuje v rôznych tematických a zábavných parkoch. Ich ponuka je smerovaná najmä na deti a mládež. Súčasťou a často aj najvýznamnejšou atrakciou týchto parkov bývajú rôzne horské dráhy. Napriek tomu, že v Piešťanoch sa nachádza významný výrobca takýchto zariadení, v meste túto atrakciu nenájdete. Medzi zariadenia zábavného turizmu možno zaradiť Casino Piešťany. To však skôr plní funkciu doplnkovej služby.

Špecifickou formou zábavného turizmu je takzvaný clubbing prípadne party turizmus. Hlavným motívom je tu hľadanie príjemných zážitkov na viacdenných podujatiach organizovaných v kluboch a diskotékach. Účasť na týchto akciách je hlavným cieľom cestovania. Rozvíja sa najmä medzi mládežou. Je často sprevádzaný používaním alkoholu, narkotík a rôznym rizikovým správaním. Charakteristický je najmä pre niektoré stredomorské, karibské a juhoázijské destinácie, ale niektoré jeho formy máme možnosť identifikovať aj v Piešťanoch.

Medzi formy kultúrneho turizmu by sme mohli zaradiť aj iné aktivity, ktoré sú motívom pre cestovanie stále väčšieho počtu ľud í- poznávanie architektonických skvostov, vzdelávanie a rozvoj osobnosti, návšteva športových podujatí (takzvaný fanoturizmus) a podobne. Príliv návštevníkov rôzneho druhu zvyčajne vytvára dobré predpoklady pre ekonomický rozvoj destinácie, zároveň však môže viesť k niektorým negatívnym javom. Preto je dôležitý komplexný prístup umožňujúci efektívne využitie príležitostí a v nevyhnutných prípadoch i reguláciu týchto aktivít. Aj to je dôvod prečo zákon o podpore cestovného ruchu požaduje, aby každá oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) mala pre svoje územie spracovanú aktuálnu koncepciu rozvoja. Jej zostavenie je v súčasnosti jednou z hlavných úloh OOCR Rezort Piešťany.

Peter Tremboš, ilustr. foto: archív PNky

Reklama