Kultúra
Víkendové čítanie: Viola Kleinová „Dievčatko“
Aj dnes ožije príbeh z knižky Tajuplné príbehy z nášho mesta (2. diel) od kolektívu žiakov Základnej školy E.F.Scherera z Krúžku priateľov detskej knihy pod vedením Anky Jánoškovej. V príbehu o Žofii sa dozvieme, že kúpele možno patria iným majiteľom, ako je známe…
Dievčatko
Kedysi dávno žilo jedno dievčatko menom Žofia. Bola veselá, pekná a mala veľmi rada piešťanský park. Do parku sa chodievala hrávať každý deň. Starala sa tam aj o rastliny. Veľmi ju to bavilo, a tak sa rozhodla zasadiť tam svoj strom. Žofia rástla a s ňou aj strom. Verne sa oň starala a chodila k nemu každý deň. Po nejakom čase Žofia zistila, že ten strom nie je len tak obyčajný. Mal totiž čarovnú moc. V jeden deň bola Žofia taká unavená, že zaspala pod stromom. Bolo príjemné leto. Zobudila sa až neskoro v noci a nemohla veriť vlastným očiam. Vôbec nebola tmavá tichá noc, bol totiž spln. Okolo nej poletovalo množstvo krásnych, svietiacich farebných víl. Park sa v noci menil, ako keby na vílie mesto. Vtom si jedna víla všimla Žofiu, strhla sa a začala zvolávať ostatné víly. Tie hneď prileteli, obkľúčili Žofiu a zviazali ju. Žofia sa nemohla pohnúť a ako aj veľmi chcela niečo povedať, v tom okamžiku nevedela vydať zo seba ani jediný hlások.
REKLAMA
Víly ju vzali a zaviezli za svojou kráľovnou. Tá bola ešte krajšia než ostatné. Celá sa leskla, mala žiarivé zelené šaty a korunku mala z lúčnych kvetov. Žofia stála pred vílou kráľovnou a tá sa jej prihovorila. Víla sa Žofii poďakovala za to, že sa starostlivo starala o strom, ktorý zasadila. Potom víly usadili Žofiu na hrubý peň stromu a ich kráľovná im všetkým začala rozprávať príbeh.
„ Kedysi dávno toto mesto patrilo vílam. Boli to vílie kúpele. Chodili sa sem liečiť víly z celého sveta. Bez ľudí tu bolo krásne. Čistá voda, krásny les a veľa farebných kvetov. Ale potom sa to zmenilo. Prišli ľudia. Odvtedy bolo už všetko iné. Začali rúbať les a premieňať ho na polia, stavať domy, budovať cesty. A my? My sme tu mali čím ďalej, tým menej miesta. Víly odchádzali a začali chorľavieť, ale kým sme mali strom života, stále sme tu mohli žiť. Lenže ľudom nebolo stále dosť a strom života nám zoťali, pretože ho označili za starý a veľmi veľký. Keďže víly nemôžu žiť bez svojho životodárneho stromu, museli časom odísť a Piešťany obsadili ľudia. Ale potom si sa zjavila ty a všetko si vrátila. Zasadila si strom o ktorý si sa verne starala a ktorý sa vďaka tvojej láske k prírode stal životodárnym stromom víl. Víly sa sem mohli zase vrátiť a obnoviť vílie kúpele. Veľa víl ti je vďačných za svoje zdravie a vždy ti budeme dlžníkmi. Prijmi prosím od víl tento prívesok v tvare víly a vždy keď nás budeš chcieť vidieť, polož ho pod strom a povedz tieto slová: Víly, prosím, príďte sem, vidieť znova vás ja chcem! Po týchto slovách sa ti vždy zjaví nejaká víla. Ešte jedna vec, nehovor o nás nikomu! Bude to tak lepšie. Prajem ti dobrú noc.“
Víly uložili Žofiu a uspali ju. Ráno sa Žofia prebrala a nevedela, či to bol sen alebo nie, ale keď na svojom krku našla prívesok, ktorý dostala od vílej kráľovnej zistila, že to nebol sen ale skutočnosť.
Autor : Viola Kleinová, ilustr. foto č.1.: archív PNky
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
