Veľká noc je plná symbolov a mágie

Reklama

 

 

 

 

Napriek tomu, že Veľká noc je vnímaná ako kresťanský sviatok, zvyky ktoré ju charakterizujú, sa zachovali ešte z pohanských čias.

[singlepic id=28029 w=520 h=340 float=center]

Reklama

 

Veľkú noc slávime v nedeľu po prvom splne nasledujúcom jarnú rovnodennosť. Predchádza jej 40-dňový pôst trvajúci od Popolcovej stredy.

Reklama

 

 

 

 

„Veľkonočné sviatky začínajú na Zelený štvrtok, kedy sa konzumujú tradičné zelené pokrmy,“ hovorí Jarmila Hluchová, etnologička z Balneologického múzea. „V našom regióne to bola žihľava, špenát, šťavel. Zaujímavosťou je, že v Krakovanoch sa robil kalkýš – jedlo z naklíčeného zrna, ktoré sa zmiešalo s medom a rôznymi koreninami. Po upečení to bol tradičný pokrm charakteristický pre túto oblasť.“

Veľký piatok je z pohľadu kresťanov dňom prísneho pôstu. „Je najmä očakávaním Bielej soboty, kedy sa pálili judáše. Išlo o spaľovanie ohňa z predchádzajúceho roka a v domácnostiach ľudia zakladali nový oheň. Piekli na ňom veľkonočné jahňa alebo pečivo,“ vysvetľuje J. Hluchová.

Ústredným sviatkom je Veľkonočná nedeľa – oslava zmŕtvych vstania Ježiša Krista. „V tento deň naši predkovia rozväzovali zvony, ktoré naposledy zvonili na Zelený štvrtok. Hovorilo sa, že odleteli do Ríma. V nedeľu sa teda prvýkrát zvonilo.“

Zároveň bola aj prípravou na samotnú šibačku. Dievčatá zdobili vajíčka, chlapci plietli šibáky. „Počas týchto sviatkov sa vo veľkom prejavuje mágia dotyku. Znamená to, že zeleň zo šibákov sa mala preniesť na dievčatá. Vajíčko je zase symbolom plodnosti. Tieto zvyky pochádzajú ešte z predkresťanského obdobia,“ uzatvára Jarmila Hluchová.

Text a ilustr. foto: Martin Palkovič

REKLAMA

Reklama