Vaše PNky: Moje leto okorenené jazzom

Reklama

 

 

 

 

 

Letný festival Doda Šošoku 2016 v Piešťanoch sa oficiálne začal 1. júla o 20:00 hod. na terase Kursalonu. Počas prázdnin sa v jeho rámci konalo 10 jazzových koncertov. Začiatok koncertov bol stanovený na 20:00 hod. Niektoré z nich som navštívila aj ja a neoľutovala som.

V prvý deň festivalu, v piatok 1. júla návštevníkom festivalu zahralo slovenské hudobné zoskupenie Michal Motýľ Tentet ktorého repertoár komponujú a aranžujú Michal Motýľ, Nikolaj Nikitin, Erik Rothenstein a Matúš Jakabčic. Bolo horúce slnečné popoludnie a hudobníci nám servírovali slnečnú hudbu, ako napovedá názov debutového albumu Michal Motýľ Tentetu – Sunflowers. Hrali však nielen skladby z neho (´Bones Key, Stress, Slnko na verande, Ach du lieber Schmetterling (alles ist hin)…), ale aj nové veci (ako napríklad Good Old Days, Časopriestor II., Free Bop (kompozície Michala Motýľa) či Dirty Talk (kompozícia Nikolaja Nikitina)). Matúš Jakabčic podotkol, že materiálu je dosť, a teda je na čase vydať ďalšie cédečko. Z tohto koncertu mi utkvelo v pamäti napríklad pekné sólo Ondreja Jurašiho v skladbe Stress, dialóg kontrabasu a trúbky v skladbe Dirty Talk, či hra bicích na začiatku skladby Free Bop. Krásnych momentov však bolo oveľa viac. Pre nás poslucháčov to rozhodne nebol žiadny „Stress“.

Reklama

 

O týždeň, vo štvrtok 7. júla bol opäť slnkom prežiarený deň a ja som pricestovala do Piešťan na koncert americkej speváčky Lori Williams. Jedno jej vystúpenie som už v Kursalone zažila a okrem výborného spevu ma očarila aj svojím príjemným vystupovaním a bezprostrednosťou. Tento rok sa to zopakovalo, Lori sa veľmi milo a nenútene zhovárala i s nami – jazzovými fanúšikmi. S Lori do Piešťan zavítal i americký hráč na piano Jon Davis a kapela zložená z hudobníkov rôznych národností – Christian Havel International Band (Christian Havel (AUT) – gitara; Bernhard Wiesinger (AUT) – saxofón; Milan Nikolic (SRB) – kontrabas a Joris Dudli (CHE) – bicie). V ten večer teda vystúpili samí vynikajúci hudobníci a všetkým kraľovala Lori. So šarmom, charizmou, ľahkosťou a citom spievala jazzové štandardy (napríklad It Don´t Mean A Thing, Autumn Leaves, When I Fall In Love…) aj iné jazzové skladby. Koncert bol pre mňa príjemným relaxom, ktorý navyše prinášal inšpiráciu.

V piatkový podvečer 15. júla sme na terase Kursalonu privítali znova medzinárodnú kapelu – Alf Carlsson/Jiří Kotača Quartet. Bola zložená z mladých talentovaných a skúsených hudobníkov. Tvorili ju: Alf Carlsson (SWE) – gitara; Jiří Kotača (CZE) – trúbka, krídlovka; Peter Korman (SVK) – kontrabas a Kristián Kuruc (SVK) – bicie. Svojho syna prišiel na koncert svojou prítomnosťou podporiť aj spevák a klavirista Ľudo Kuruc. Hudba tohto quartetu na mňa pôsobila veľmi príjemne a harmonicky, zvlášť som si vychutnávala lyrické pasáže. Hudobníci hrali vlastné kompozície, ale i svoje aranžmány známych skladieb. Zazneli napríklad skladby Eastern Herbs (Peter Korman), Blue Matúš (Jiří Kotača) či Evidence (Thelonious Monk). Jiří Kotača komunikoval s publikom v češtine a Alf Carlsson v angličtine, takže to bola i možnosť zopakovať si znalosti z cudzích jazykov. Koncert Alf Carlsson/Jiří Kotača Quartetu v Piešťanoch a bola pre mňa veľmi milá piatková udalosť.

Reklama

 

 

 

V piatok 22. júla dali viacerí skalní fanúšikovia jazzu v piešťanskom Kursalone prednosť Open Jazz Festu na Zelenej vode v Novom Meste nad Váhom. Na tých, ktorí predsa len prišli na terasu Kursalonu, čakala hudobná zostava Kaunis Five, ktorú tvoria: Lukáš Oravec (SVK) – trúbka a krídlovka; Pavel Wlosok (USA) – klavír; Ondřej Štveráček (CZE) – saxofón; Tomáš Baroš (CZE) – kontrabas a Marián Ševčík (SVK) – bicie. Pavel Wlosok pochádza z Čiech, no už 23 rokov žije a učí hudbu v USA.  Sprievodného slova sa ujal líder projektu Kaunis Five – Lukáš Oravec. Priznal sa, že je to ich prvé vystúpenie po roku, a dokonca bez skúšky. Boli však veľmi dobre zohratí a ich melodické skladby sa veľmi príjemne počúvali. Nenadarmo majú v názve kapely slovo „kaunis“, čo po fínsky znamená „pekný“. Očividne hrajú hudbu, ktorá ich baví a ktorej veria. Zazneli napríklad tieto skladby: Kaunis (od Lukáša Oravca), High Five (od Pavla Wlosoka, venovaná známemu americkému tenorovému saxofonistovi Rickovi Margitzovi), Another Me (od Ondřeja Štveráčka) či Red In Brown (od Tomáša Baroša). Ak táto hudba vystihuje atmosféru Fínska, rada by som túto krajinu niekedy navštívila. Tóny akoby priamo oslovovali moju dušu.

Napriek neveľmi priaznivému počasiu som v piatok 5. augusta cestovala do Piešťan na koncert hudobnej formácie Robo Opatovský Overtime Acoustic. V ten večer v rámci festivalu vystúpili títo výborní slovenskí hudobníci: Robo Opatovský – spev; Tomáš Gajlík – piano; Robo Ragan jr. – kontrabas a Peter Solárik – bicie. Koncert sa začal v rytme salsy, piesňou Hovorila po španielsky s textom Vlada Krausza. Po nej prišla skladba Sen (ktorej text napísal Robo Opatovský) vo funky štýle. Robo Opatovský sa publiku zdôveril, že sa rozhodol spievať už len kvalitné veci. Zažartoval, že zrejme preto jeho pesničky prestali hrať v rozhlase. Robove pesničky v rámci projektu Overtime (jeho známe skladby i svetové popové hity v nových originálnych aranžmánoch) sa mi páčia, je to hudba zábavná, oddychová, a pritom naozaj kvalitná. Všetci hudobníci hrali vynikajúco, za vydarené sóla si vyslúžil najväčší potlesk Tomáš Gajlík, ktorý pochádza z Piešťan. Nasledovali pekné skladby jedna za druhou: Paparazzi vo swingovej úprave (preslávila ju Lady Gaga), Oceán z repertoáru Roba Opatovského ako bossa-nova (otextoval Juraj Žák) a jazzový štandard Don´t Get Around Much Anymore (naspievali ho napríklad Tony Bennett či Michael Bublé), v ktorom Robo Ragan zahral parádne dlhé sólo. Zazneli ešte napríklad skladby Englishman In New York z repertoáru Stinga, Robova pomalá skladba Neverná (text Oľga Záblacká), známa swingová skladba The Lady Is A Tramp (ktorá je známa napríklad v podaní Franka Sinatru) a ďalšia Robova skladba Jediná (s textom Michala Mifkoviča a v rytme salsy). Keď som odchádzala domov, poriadne sa rozpršalo, blížila sa búrka. Ani dáždnik ma neuchránil pred zmoknutím, ale aj tak som neľutovala, že som cestovala do Piešťan.

Na koncert Raphaela Wressniga & The Soul Gift Bandu v piatok 12. augusta som sa veľmi tešila. V ten večer nám hrali: Raphael Wressnig (AUT) – Hammond B-3 organ; Enrico Crivellaro (ITA) – gitara; Silvio Berger (AUT) – bicie. Raphael už s touto zostavou v Kursalone viackrát vystupoval a vždy s veľkým úspechom. Tento raz nás na začiatku koncertu pozdravil po slovensky: „Dobrý večer!“ Publikum na to reagovalo veľmi pozitívne. Po prvej skladbe Raphael poďakoval za potlesk po slovensky, po nemecky i po anglicky a skonštatoval, že vždy, keď hrajú v Piešťanoch, je chladno. Možno preto hneď zahrali slávnu skladbu Slivovitz For Joe, venovanú Joeovi Zawinulovi. Dopadlo to tak, že po skončení skladby mali na stole pripravené štamperlíky slivovice od vďačného poslucháča. Raphael vynikajúco hral na Hammond B-3 organ, ktorý veru vôbec nešetril, ba zdalo sa, že chce z tohto hudobného nástroja vyžmýkať, čo sa len dá. Občas pre spestrenie zahral i na tamburíne. Silvio Berger do toho veľmi energicky bubnoval a Enrico Crivellaro stváral divy s gitarou. Keď hrali blues od jeho veľkého vzoru T-Bone Walkera, istý čas mal dokonca gitaru pri hraní za chrbtom. Aj v bluesovej skladbe I Almost Lost My Mind sa predviedol pekným sólom. Rytmy a melódie sa všelijako splietali, až sa nám poslucháčom chcelo tancovať. Bola to naozaj pozitívna energia, ako to pomenoval Raphael. Pochválil sa, že v októbri mu vyjde nové CD The Soul Connection. Na tomto koncerte sme sa skutočne zabavili a na nové CD sa tešíme.

Letný festival Doda Šošoku 2016 uzatvoril 26. augusta koncert slovenského hudobného zoskupenia Botek-Suchomel-Bugala Band. Všetci títo hudobníci sa narodili v roku 1976, a tak bol ich spoločný koncert aj hudobnou oslavou ich okrúhleho životného jubilea. Aj počasie pochopilo, že vládne slávnostná atmosféra a celý deň bolo krásne slnečno s modrou oblohou. Keď sa začal koncert, slnko už pomaly zapadalo. Na terase Kursalonu zahrali: Ondrej Botek – gitara; Milo Suchomel – tenorový a sopránový saxofón; Štefan Bugala – bicie. Ale nielen oni. Ako hostia s nimi vystúpili aj Andrej Urminský – gitara a Robo Ragan jr. – kontrabas. Zazneli napríklad skladby Ondreja Boteka (Just Try, Slow Walk…), Mila Suchomela (Suchomel´s Blues, Spring 1999…), ale i jazzové štandardy (napríklad Beautiful Love od Victora Younga). Hudba bola veľmi príjemná, s vydarenými sólami. Rezkejšie pasáže striedali pomalšie a čas mi rýchlo plynul. Bolo to pekné a dôstojné zakončenie festivalu.

Takto teda vyzerali moje tohtoročné prázdniny s jazzom. Teším sa už na ďalšie hudobné zážitky v piešťanskom Kursalone.

Text: Ružena Šípková, ilustr. foto: archív Lori Williams, V. Hank, Š. Kučkovský – www.jazzpiestany.sk.

Reklama