V Radošine udrel Namydlený blesk

Reklama

 

 

 

 

Štyri krivé neohobľované dosky, chumáč farebných drôtikov, koliesko z lyžiarskej palice, staré rukavice, opasky a „colštok“. Na prvý a zrejme aj druhý pohľad – odpad. Aj by bol, keby si nad ním nepomädlil ruky Svetozár Mydlo a z harabúrd nevykúzlil vyše dvojmetrovú plastiku Jánošíka, ktorá teraz zdobí divadielko na Nitrianskej ulici v Radošine.

Aj s domom po starom Slávikovi na tej istej ulici to vraj bolo podobné. Ruina na spadnutie. Skončila by takisto, keby sa cez susedné humno Štepkovcov neprešli v roku 1988 Mydlovci a z domu na zbúranie sa onedlho nevykľula čarovná chalúpka. A maliar Svetozár Mydlo – pôvodom Ružomberčan, bydliskom Bratislavčan – sa stal aj víkendovým Radošinčanom. Občas sa nám tu tohto skvelého ilustrátora, maliara, grafika, ale i otca, dedka, suseda, výmyselníka podarilo stretnúť (dobehnúť sa nedal) s nákupom či fotoaparátom.

Vďaka nemu sme objavili krásu muchotrávok (a najmä tej, čo sa stala logom RND), zápalkových škatuliek, starých lampášov aj kladív, vytvoril nám grafickú úpravu Knižky o Radošine, prvý plagát divadla Hlavina, pomohol aj ochotníkom so scénou. Bez veľkých rečí, s úžasnou energiou. Chýba tu.

Reklama

 

V niečom podobný, taký mydlovský pohľad na svet má, našťastie, aj Radošinčan – umelecký kováč Matej Siget a jeho manželka Katarína. V budove starej, chátrajúcej sýpky uvideli to, čo málokto – nádhernú stavbu s historickou hodnotou, ktorá by mohla slúžiť aj na niečo iné, ako na skladovanie obilia. Veľa síl ich stálo sýpku získať a ešte viac vyčistiť, sfunkčniť, vyzdvihnúť krásu pôvodného, opraviť nevyhnuté, plánovať výnimočné.

A potom 24. júna 2018 do radošinskej sýpky udrel blesk. Našťastie – Namydlený blesk. Teda výstava s takýmto názvom pri príležitosti nedožitých sedemdesiatin Svetozára Mydla, v réžii firmy Matej Siget ARTFABER a Radošinského naivného divadla.

Reklama

 

 

Na dvoch podlažiach sýpky v plnej kráse zažiarili originálne diela – maľby, komiksy, plastiky, ilustrované knihy aj najväčší európsky trpaslík – Vavrinec. Boli pri tom všetci, čo byť mali – najbližšia rodina Sveťa Mydla, Stanislav Štepka, ktorý o tom, že raz sýpka bude slúžiť na umenie, dlho sníval, členovia RND, ktorí potešili spevom, na kamaráta si zaspomínal spisovateľ Daniel Hevier i spolužiak a kamarát z detstva. Nechýbali realizátori výstavy – Mojmír Zmija, Vladimír Kordoš, prišli aj susedia, ochotníci, architekti, kamaráti.

Kochalo sa, spomínalo, debatovalo, tešilo a vo veľkom ochutnávalo fajnovosti z kuchyne Sigetovcov, v to nezabudnuteľné nedeľné popoludnie. Vďaka zaň. A vďaka Bohu za ľudí, čo sa na svet okolo seba dokážu pozrieť inými očami, čo z nepotrebného dokážu spraviť nádherné, zo šedivého farebné, z nezmyselného zmysluplné, zo svojho ponúknuť pre všetkých… čo namiesto rečí konajú. Tu v Radošine, našťastie, vždy boli a stále sa takí objavujú.

Výstava v radošinskej sýpke je prístupná do 2.9.2018 a to v piatok od 16:00 h – 19:00 h a v sobotu a nedeľu od 15:00 h – 19:00 h. Vstup je voľný.
Text a foto: Mária Escherová

Reklama