Píše tak, aby v knihe bolo trochu smradu aj vône

Reklama

 

 

 

 

Beseda so spisovateľom Lacom Hannikerom, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 23. apríla v Piešťanskom informačnom centre, mala až filozofický rozmer. Autor kníh Osudové ryby, Pod čerešňou spali či Ostnatý raj, ktorý pracuje ako prokurátor v Bratislave, na stretnutí s čitateľmi hovoril o spravodlivosti, súdnych prípadoch i vlastnom vnímaní sveta, ale zaspomínal si aj na detstvo, strávené vo Voderadoch. Ako sám hovorí, píše knihy tak, aby v nich bolo trochu ľudského „smradu aj vône.“

Reklama

 

Podľa slov Laca Hannikera je práca prokurátora veľmi náročnou profesiou. Dennodenne sa totiž stretáva s exaktnou podobou zla v ľudskom chovaní. Väčšie či menšie zločiny, rozsudky po ktorých nie sú poškodení a ani odsúdení spokojní, pretože jedným príde trest príliš malý a naopak druhým príliš veľký. Svoju profesiu prirovnal k súdnemu lekárstvu. Lekár, ktorý sa namiesto pacientov stretáva len s mŕtvolami  to má nesmierne ťažké a nič na tom nemení ani fakt, že jeho práca je dôležitá. Nikdy totiž nezažije pocit, že mu človek, ktorého vyliečil, zakýva na ulici.

Reklama

 

REKLAMA

Napríklad posledný prípad, ktorý ako prokurátor riešil sa týkal nezákonného výrubu časti lesa. Časť zelene tak padla  za obeť mamonárstvu a pracovník, ktorý sa zapredal stavebnej loby, podpísal rozhodnutie o odlesnení, na čo nemal v rámci svojich kompetencií absolútne žiadne právo.

„Musím povedať, že zákon a spravodlivosť nie sú vždy to isté. Dokonca je skôr výnimkou, že sa zákon stretne so spravodlivosťou. Aj preto píšem svoje knižky tak, aby v nich nebol len zákon, ale aby v nich bolo aj troška ľudského smradu a vône,“ povedal o svojich knihách spisovateľ.

Jeho kniha Ostnatý raj hovorí o skutočnom živote odsúdených. Väzenie je podľa autora miestom, ktoré človeka zmení. Ľudia za mrežami odhalia svoje skutočné vnútro a často majú veľký problém so spätnou integráciou do normálnej spoločnosti. Jeho príbehy sú drsné, i keď vníma to, že podmienky u nás sú skôr priemerné. Napríklad luxusný život odsúdených v Nórsku sa absolútne nedá porovnať s Áziou, kde je každý deň skutočným utrpením.

„Pre každého je naše rodisko to najvzácnejšie miesto, kde sme si užili najšťastnejšie roky života a nemali sme toľko starostí a nemali sme na pleciach žiadne hriechy… Detstvo to je taká báza. Aké prežijete detstvo, taký je z vás potom človek. Vyformuje v nás primárne elementy. Vystavia vo vás mozaiku hodnotových systémov, na ktorých potom staviate,“ povedal spisovateľ o dospievaní.

-lt-

Reklama