Kultúra
Naďa Mikolášiková vystavuje aj Šukmukfukovo
Svoju hru s materiálom i slovami predstavuje verejnosti piešťanská výtvarníčka už tretíkrát počas krátkeho obdobia. Výstavu najnovších diel nazvala Recykel 3 a venovala ju svojim najbližším – starému otcovi Janovi Schneiderovi, mame Jiřine Ábelovej a dcére Viktórii.
[singlepic id=40522 w=520 h=340 float=center]
„Inšpirujú ma krámy. Mám ich v škatuliach a keď sa v nich hrabem, tak niečo vymyslím. Materiál je totiž veľmi ľahké vyhodiť do zberu. Keďže mám dosť času, bolo by mi to ľúto,“ povedala Naďa Mikolášiková-Ábelová na otvorení výstavy 13. marca v Piešťanskom informačnom centre. Vytvoriť diela jej vraj trvá niekedy dlho, ale väčšinou to ide od ruky.
„Najmä keď si zaumienim, že chcem mať výstavu. Vtedy pracujem denne aj cez víkendy.“ V názvoch jej diel je rovnaká dávka fantázie ako v samotných obrazoch a plastikách – Šukmukfukovo, Hajovarcha, Emeno… Napriek tomu, že niektoré sú aj predajné, autorka sa s nimi zväčša nerada lúči. Má k nim osobný vzťah, pretože sú vytvorené z vecí, ktoré používali je predkovia.
Výstavu Recykel 3 si môžete v Piešťanskom informačnom centre pozrieť do 4. apríla.
[youtube width=“560″ height=“316″]http://www.youtube.com/watch?v=oE9UiMk2QfA[/youtube]
[nggallery id=2180]
Text a foto: Martin Palkovič