Na Cinematik by mal prísť aj oskarový režisér, viac noviniek prezradil V. Štric

Reklama

 

 

 

 

Festival Cinematik pri príležitosti svojho 10. výročia získal v Piešťanoch Cenu primátora za kultúrny počin 2015. V pondelok 21. marca si ju do kina Fontána prišli prevziať za festivalový tím všetci, ktorí stáli i pri jeho zrode – výkonný riaditeľ Tomáš Klenovský, umelecký riaditeľ Vladimír Štric a PR manažér Peter Konečný. Po odovzdávaní cien sme sa opýtali Vladimíra Štrica, aké novinky chystajú pre nadchádzajúci ročník. Prezradil nám okrem iného, že pozvali aj nemeckého oskarového režiséra a legendu medzi európskymi tvorcami (meno zatiaľ neprezradil), a ten predbežne súhlasil.  Zároveň ako šéf dramaturgie zhodnotil desať ročníkov festivalu a priznal sa tiež so svojím snom – aby z Piešťan raz boli malé Karlove Vary.

Reklama

 

„Neviem, či vás aj s tými novinkami nesklamem, lebo koncepcia festivalu je dobrá, nemáme dôvod ju meniť. Inovujeme len asi štvrtinu programu, inak zostáva zachovaná tak, ako je – dve súťaže, informatívne sekcie, ktoré budú postavené do dvoch blokov. Máme akurát tendenciu pripraviť menej sekcií s viacej filmami. A takou najzaujímavejšou novinkou, je hlavný hosť, ktorý by si mal na festivale prevziať cenu Rešpekt, ale keďže nám svoju účasť definitívne potvrdí až v júni, jeho meno ostáva zatiaľ internou informáciou,“ hovorí umelecký riaditeľ a pokračuje: „Predbežne povedal, že príde, ale definitívne to ešte nie je, lebo robí na dvoch filmoch súčasne, jeden dokončuje, druhý nakrúca.“

Festival Cinematik sa preslávil práve tým, že divákom prináša výrazné diela či osobnosti práve európskej produkcie, často menej nákladové, umelecké snímky, preto nás zaujímalo, či sa aj naďalej plánuje uberať týmto smerom. „Tým, že spájame sekcie do väčších celkov, a aj meno nášho hosťa napovedá, že zároveň pripravujeme veľkú prezentáciu nemeckej kinematografie, ktorá je v súčasnosti jednou z najlepších v Európe. Majú veľa talentovaných režisérov, či už mladých, alebo v strednom veku, ktorí nakrúcajú veľmi zaujímavé snímky,“ vysvetľuje Vladimír Štric. „Keď už hovoríme o tom, či sú naše filmy umelecké alebo nie, my sa snažíme mať svoju vlastnú tvár v rámci festivalovej mapy strednej Európy. Sme mierne avantgardní v tom, že premietame filmy, pri ktorých by možno bežný návštevník mal drobný problém, ako ich vnímať alebo chápať, ale za tých desať rokov máme v Piešťanoch vynikajúce publikum. Je natoľko skúsené, entuziastické a nadšené, že ma vždy príjemne prekvapuje, ako dokážu odpozerať veľmi komplikované, dlhé, myšlienkovo náročné filmy.“

Reklama

 

 

Podľa Vladimíra Štrica práve o to ide, aby takýto typ filmovej produkcie prinášali, a zároveň vyzvali do dialógu publikum, aby sa o ňu zaujímalo. „V poslednej dobe je veľmi moderný termín „mediálna gramotnosť“, takže my vlastne počas všetkých tých rokov robíme mediálne vzdelávanie divákov a začali sme s tým na Slovensku ako prví,“ tvrdí. No zároveň dopĺňa, že podľa jeho kréda,  aj tie najkomplikovanejšie filmy musia mať jednu vlastnosť, aby ich do festivalu zaradili – musia byť zábavné: „Nie v tom slova zmysle, aby boli komediálne, ale aby dokázali diváka, hoci prinášajú náročné myšlienky, zaujať počas celého premietania, trvania filmu. Zábavnosť pre mňa znamená, že  keď sa pozerám na plátno, mám z toho filmu radosť a viem, že jeho tvorcovia, herci, režiséri, mali rovnakú radosť z neho, keď ho robili, aj keď má komplikovanú tému a nie je práve optimistický.“

Ako umelecký riaditeľ má Vlado Štric na starosti aj dramaturgiu, teda výber filmov i prípravu ďalších programov. Má všetky vybrané snímky aj napozerané? „Čo sa programu týka, samozrejme, že si sadneme, dohodneme si koncepciu, ktorá prichádza v diskusii, v možnostiach, ale aj v histórii, povedzme, čo sa udialo po minulé roky.  Na výbere spolupracujeme hlavne s kolegom Rasťom Sterankom a Tomášom Hudákom a my traja sme tím, ktorý celú dramaturgiu napĺňa aj prakticky dohaduje. U všetkých 80-tich filmov musíme dohodnúť a vykorešpondovať termíny, podmienky. Dosť často ich máme napozerané, netvrdím, že úplne všetky, lebo to asi nie je celkom reálne, ale väčšinu určite. A potom sú také, ktoré sú akoby domácou úlohou. Napríklad minulý rok sme mali špeciálneho hosťa, bol nim španielsky režisér Jaime Rosales, ktorému sme venovali päť snímok, čiže všetky som si, samozrejme, pozrel,“ priznáva šéf dramaturgického tímu.

Veľa filmov vidia aj predtým, než ich zaradia do festivalu, dokonca, ako prezradil, už dostávajú aj ponuky zo zahraničia o premietnutie na festivale. „U nás je ale koncepcia taká, že filmy sa do súťaže neprihlasujú, ale zaraďujú na základe hlasovania európskych filmových kritikov. Všetky programy, ktoré prídu, teda pozývame my. Preto je  situácia, že niekto sa na festival prihlási, skôr výnimkou, ale ak sa tak stane,  dávame šancu zaujímavým ponukám, pre ktoré nájdeme miesto v programe, či už v  sekcii alebo zvláštnom uvedení,“ dodáva.
Okrem filmov ponúka Cinematik aj workshopy či semináre pre mladých tvorcov. Majú ich na programe i naďalej ? „Áno, určite, akurát sme zmenili minulý rok názov. Volajú sa DOX IN VITRO, čiže Dokumenty v skúmavke. Ide o veľmi zaujímavý seminár a workshop, na ktorý pozývame ľudí, ktorí sú skutočne top v rámci dokumentárneho filmu, či už dramaturgov, organizátorov alebo zástupcov inštitúcií, európskych televízií… Tí počas nich s mladými začínajúcimi dokumentaristami pracujú, posudzujú alebo hodnotia ich práce a snažia sa im poradiť a pomôcť v tom, aby sa ich projekty dostali na európsky trh. Robíme workshopy už siedmy rok a pri trochu šťastia možno tento rok získame priestor pozvať ešte viac expertov,“ odpovedá Vladmír Štric. „Už dosť často sa nám stáva, že experti, ktorí posudzujú projekty, do nich rovno vstúpia, ak sa im zapáčia. Pretože ide o ľudí, ktorí robia rozhodnutia, po anglicky sa tomu hovorí „decision maker“. On už má právomoc povedať, toto sa mi páči, do tohto projektu idem ako producent a dám toľko a toľko peňazí. V tom je vlastne zmysel našich podujatí. Preto ma teší, keď napríklad prídu mladí ľudia so svojím prvým profesionálnym projektom a hneď dostanú podporu, povedzme, z HBO, čo nie len televízny kanál, ale aj špičková služba na celosvetovej úrovni. Takže aj začínajúci tvorcovia sa môžu dostať rovno medzi ich projekty, čo je dosť často snom aj tých, ktorí sú už dlhé roky v branži. Práve toto sa na našom seminári uskutočňuje a mám z toho veľkú radosť.“

Zaujímalo nás tiež, ako hodnotí uplynulých desať rokov a čo bolo preňho najväčším zadosťučinením. „Pre mňa je na každom ročníku zadosťučinením, keď vidím, že sú ľudia v kinách. Z toho mám najväčšiu radosť. Priznám sa, že dosť často sa idem pozrieť do všetkých sál v rovnakom čase, v jednom premietacom bloku. Už sa mi stalo, že keď som divákov spočítal, všetkých naraz bolo viac ako tisíc. Čo je v dnešnej digitálnej dobe, keď obsah prichádza k divákovi až do obývačky, úžasné. Preto sa aj my ako festival snažíme presvedčiť ľudí, aby sa zodvihli z tej obývačky, prišli do kina a ešte, aby sa k nám aj opakovane vrátili,“ vraví umelecký riaditeľ festivalu.

Na záver sme sa opýtali, koho z tvorcov či režisérov by ešte radi do Piešťan pozvali, alebo aké sú plány organizátorov festivalu pre budúcnosť? „Moja predstava Piešťan a Cinematiku? Malé Karlove Vary. Pretože mesto je už akoby pripravené. Má dostatok kinosál, dobre, možno by bolo treba do nich ešte trochu investovať. Niekedy, keď si ľahnem do vane snívam, že prídu na úvod hviezdy, nemusia byť herecké, ale umelecké – či už režiséri alebo autori. Jeden na úvod, jeden na záver, a zároveň množstvo premiér. Viem si predstaviť, že všade sú nejaké párty, spojené s  premiérou filmu a podobne. Pretože Piešťany toto všetko dokážu ponúknuť, majú potenciál na skutočne veľký festival. Akurát by bolo treba o trochu väčší balík peňazí. Tak uvidíme –  a pôjdeme, tak ako doteraz, krok po kroku…,“ dodáva s úsmevom Vladimír Štric.

-ad-, foto: archív PNky, archív Cinematiku

Reklama