Kultúra
Ľudia iba jedia, pijú, spia a potom umierajú…
„Ľudia iba jedia, pijú, spia a potom umierajú… narodia sa ďalší a tí tiež jedia, pijú, spia a aby neotupeli od nudy, spestrujú si život hnusnými klebetami, vodkou, kartami, súdením, ženy klamú mužov a muži sa pokrytecky tvária, že nič nevidia a nepočujú…,“ v dráme konštatuje podgurážený Andrej, brat troch sestier.
[singlepic id=10754 w=320 h=240 float=left]Kde sú časy, keď bola prítomnosť i budúcnosť plná nádeje? V čom spočíva šťastie troch sestier, keď im nie je súdené žiť v Moskve? Pokiaľ ste vyznávačmi klasiky, mohli ste odpovede hľadať počas predstavenia Čechovovej sentimentálnej drámy Tri sestry vo verzii Romana Poláka v podaní SND, ktoré sa uskutočnilo v piatok 4. marca v Dome umenia v Piešťanoch.
Sú trúfalé, živelné a herecky pútavé. Diana Mórová hrá najstaršiu sestru Oľgu naplnenú starosťami. Slávka Halčáková a Táňa Pauhofová predstavujú Mášu a Irinu, dva protiklady ženstva. Jedna je ponorená do snenia, druhá náladová, vznetlivá, v manželstve skúšaná osudom a podplukovníkom Veršininom. V kontraste nestoja len ich povahy, ale i oblečenie. Čierna proti bielej. Mária Kráľovičová a Leopold Haverl stvárňujú v hre síce iba menšie úlohy, no vnášajú do nej vynikajúce momenty a už pri [singlepic id=10770 w=320 h=240 float=right]prvej scéne si vyslúžili od publika potlesk. Dej sa odohráva v súčasnom Čečensku a takmer všetky postavy patria k ruskej posádke. Hra má rozmery, o ktorých už každý, prinajmenšom, aspoň počul, ak si ich neprežil na vlastnej koži. Priemerní ľudia točiaci sa v kruhu ustavičných hádok snívajú sny, ktoré nie sú naplnené a akoby vopred odsúdené pre ničotu a zmar. Ich život je jednotvárny a frustrujúci, preto túžia po niečom lepšom, no nemajú silu to dosiahnuť, pretože stoja proti najväčšiemu ničiteľovi ilúzií a nádejí – času.
[singlepic id=10756 w=320 h=240 float=left]Tomáš Maštalír stvárňuje tragickú postavu brata Andreja, ktorou sotva láme ženské srdcia. Fonendoskop z televízneho seriálu vymenil za fľašku a väčšinu deja sa po divadelných doskách potáca, čo v piešťanskom publiku opakovane vyvolalo až hurónsky smiech. Dobro aj zlo, ktorým sa Čechov zaoberá vo svojich hrách nie je extrémne. Keď si však uvedomíme ako tí ľudia trpeli nenaplnenou láskou, žiarlivosťou, v putách nudy sa oddávali pijatike, tak je humor v publiku prekvapujúci. Scény, ktoré sa mestami približovali skôr komédii akoby boli prenesené do činohernej podoby z reálneho života. V skutočnosti je to, čo v nás vzbudzuje smiech pravá absurdita. Divadlo, samozrejme, stojí a padá na hercoch. Hre Tri sestry však nemožno nič vytknúť. Má vynikajúce obsadenie plné výnimočných osobností, ktoré dokázali, že nie sú len vymyslené seriálové postavičky, ale skutoční herci. Jednotlivé charaktery aj réžia si vyslúžili uznanie a obdiv publika.
[nggallery id=530]
Autor: Tatiana Michalková Foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency