Doráňaný Depardieu sa necíti misionárom, ale milencom kinematografie

Reklama

 

 

 

 

 

V sobotu 26. júna si na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach prevzal cenu Hercova Misia legendárny francúzsky herec Gérard Depardieu. Počas tlačovej konferencie povedal, že sa necíti byť misionárom kinematografie, že je skôr jej milencom.

[singlepic id=1789 w=320 h=240 float=left]O Gérardovi Depardieu je známe, že nakrúca jeden film za druhým, niekedy bez ohľadu na kvalitu vznikajúcich diel. „Smiech je rovnako dôležitý ako intelekt,“ obhajoval herec slabšie úlohy v jeho bohatej filmografii a dodal: „Som normálny človek, nechcem byť bojovníkom, militantom za intelektuálne umenie. Nezaujímajú ma peniaze, robím za veľa peňazí aj zadarmo, som skrátka bulimik kinematografie, neviem sa jej nasýtiť.“ Do Teplíc herec prišiel s obviazaným prstom a krivkajúc s paličkou v ruke. Všetkých logicky zaujímalo, čo sa mu stalo. Odpoveď znela, že stále jazdí po Paríži na motorke a nedávno sa mu podarilo spadnúť, keď ho zrazil nie príliš tolerantný taxikár. Prst si vraj zranil celkom obyčajne pri krájaní mäsa.

Reklama

 

Gérard Depardieu je známy aj ako vášnivý vinár. Je spolumajiteľom renomovaného francúzskeho vinárstva v Condrieu a okrem Francúzska vlastní vinice v Španielsku, Alžírsku, Argentíne, Maroku a v Spojených štátoch.

[singlepic id=1798 w=320 h=240 float=left]Neúnavný herec, ktorý má vo svojej zbierke aj ceny z festivalu v Cannes, či Zlatý glóbus tvrdí: „Nenaháňam sa za rolami, skutočne si myslím, že je iba domýšľavosťou hercov, keď si myslia, že film sa točí okolo nich. Za výrobou každej snímky stojí ohromný štáb, z ktorého sa každý snaží urobiť to najlepšie pre finálny výsledok,“ a dodáva, „ uvedomujem si, že rovnako by moje úlohy mohli zahrať aj iní herci.“

Reklama

 

 

 

 

Depardieu patrí k najvšestrannejším hereckým osobnostiam súčasnosti a v jeho filmografii nájdeme množstvo diametrálne odlišných postáv. Nerobí mu problémy psychologicky náročná dráma ani žáner komédie, presvedčivo stvárňuje ľudí na okraji spoločnosti i romantických milovníkov. Vždy sa snažil byť čo najprirodzenejší. „Keď si uvedomím, čo všetko sa dá dnes nafilmovať, že všetky zábery sú vďaka špeciálnym efektom a stále výkonnejšej technike možné, mám len jednu túžbu: pozorovať ľudí na ľudskej úrovni,“ zveril sa herec francúzskemu týždenníku L´Express.

Inšpiráciou pre jeho všestranný herecký prejav i nasledujúci život mu mohlo byť aj jeho detstvo, keďže už odmalička mával problémy so zákonom a vo veku dvanásť rokov utiekol z domova a stopom prešiel celú Európu. K hraniu sa dostal vďaka priateľovi, ktorý v Paríži študoval herectvo. Začínal v populárnom divadle Cafe de la Gare, kde pôsobili aj Patrick Dewaere a Miou-Miou. Spočiatku stvárňoval úlohy problematických mladíkov, ale rýchlo sa ukázala jeho výrazová tvárnosť. Po niekoľkých menších úlohách ho v roku 1974 obsadil Bertrand Blier do odvážnej komédie Buzíci. Presvedčivým stvárnením bizarného čudáka a flákača na seba Depardieu výrazne upozornil a odštartoval svoju filmovú kariéru.

[singlepic id=1806 w=320 h=240 float=left]Stvárnil mnoho zaujímavých postáv a spolupracoval s mnohými významnými režisérmi. Získal dvoch Cézarov pre najlepšieho herca. Prvého má z roku 1980 za nenapraviteľného sukničkára Bernarda vo filme Posledné metro (r. Francois Truffaut), kde si zahral s Catherine Deneuve. Druhého obdržal za postavu Cyrana z Bergeracu (1990) z rovnomennej snímky Jeana-Paula Rappeneaua, ktorá predstavuje obrovský úspech v jeho kariére. Film mal veľký ohlas u divákov i kritiky a Depardieu za neho získal nomináciu na Oscara, cenu pre najlepšieho herca na festivale v Cannes a množstvo ďalších medzinárodných ocenení. Výkon v romantickej komédii Zelená karta (r. Peter Weir, 1991), kde sa stretol s Andie McDowell, mu zasa priniesol Zlatý glóbus. V roku 1996 bol vyznamenaný najvyšším francúzskym titulom Rytier Rádu Čestnej légie.

Zahral si napríklad vo filme Bernarda Bertolucciho Novecento (1976), Marguerite Duras Baxter, Vera Baxter (1977) Francoisa Truffauta Žena odvedľa (1981), Andrzeja Wajdu Danton (1983), Alaina Corneaua Všetky rána sveta (1991), Ridleyho Scotta 1492: Dobytie raja. Detské publikum ho pozná najmä vďaka postave prerastného Obelixa z obľúbenej komiksovej série o Asterixovi a Obelixovi. Príležitostne sa venuje réžii. V roku 1984 debutoval komédiou Tartuffe a naposledy pôsobil ako herec a režisér v poviedkovom filme Paríž, milujem ťa (2006).

Autor: Tomáš Hudcovič/TS Art Film Fest   Foto: hug(o)photo agency

[nggallery id=39]

Reklama